Zápisky

Lajf apdejt #2 - Stužková, opäť Praha a veľa kecov

28. října 2017 v 22:36 | Ivy Haven
Bol to mesiac pisateľského bloku a ako to bolo aj predtým, jediné čo ma z neho vie vykopať je lajf apdejtový článok.

Mám za sebou rušný mesiac ktorého najväčšia udalosť je samozrejme moja stužková. Dočkala som sa. Nikdy som nebola jedno z dievčat ktoré od mala snívajú o ich stužkovej a predstavujú si ju ako magický moment v ich živote... Práve naopak, táto udalosť pre mňa znamenala viac stresov a frustrácie, než nejakej radosti. Vôbec, nájsť si šaty, topánky, šperky, kaderníčku, kozmetičku a vyhodiť za to nemalé peniaze, nehovoriac o vymýšľaní a nacvičovaní programu! Ten ma trápil zo všetkého najviac. Vážne sa nerada predvádzam pred ľudmi, neviem veľmi tancovať, už vôbec nie spievať a ani trochu pútavo moderovať, takže som toho nemala veľa čo ponúknuť. Ale nechcela som sa ani vôbec nezapojiť. Nakoniec som vystupovala v aspoň jednom tanečnom čísle, kde sme tancovali ľudový tanec a nebudem klamať, vôbec mi to nešlo. Ale prinajmenšom môžem povedať, že som nič neskazila a dopadlo to nad moje očakávania.


Celá udalosť bola lepšia než som si myslela že bude. Aj šaty som nakoniec zohnala v prvý deň hľadania za relatívne málo peňazí. Ironicky, boli úplne iné než som chcela - predstavovala som si možno fialové alebo bordové, skôr antický strih alebo niečo také. Nakoniec som našla červené s čiernou tylovou sukňou a čipkou na živôtiku, ktorý bol pevný ako korzet a ktoré som si nedokázala obliecť sama a musel mi niekto asistovať, ako keby som bola nevesta či čo.
V minulom lajf apdejte som písala ako neviem, čo s vlasmi. Nakoniec som si nechala svoj sidecut vyrásť a posledné mesiace ma stresovalo práve to, či to moje vlasy do stužkovej stihnú, aby sa s nimi dalo aspoň niečo urobiť. Nechať si vyholenú hlavu je jedna vec, mať pekné, rovnako dlhé vlasy druhá, ale ja som niekde v strede, kedy mi jedna časť už dorástla po plece a rozhodla sa, že sa bude krútiť a točiť a tá druhá mi zakryje len ucho. Nechať si dorásť sidecut je fakt zábava a odporúčam vám to. Milovala som svoje vyholené vlasy a teším sa, kedy budem mať praktický účes po ramená, ale toto medzi tým je hrôza.

Február 2017

27. února 2017 v 14:29 | Ivy Haven
Tento článok som chcela pridať v nedeľu, ale tým že bol ten výpadok stránky blog.cz, do administratívy som sa dostala až ked ma napadlo kliknúť na "Založiť si nový blog". Teda neskoro večer. A to som si hovorila, že už budem pridávať načas!

Je to šokujúce, ale podarilo sa mi prežiť další mesiac, aj ked som si v niektorých momentoch myslela, že to tak nebude. Bola som hodená do krutej školskej reality a za jeden mesiac sa toho stalo vážne veľa, od rodinnej oslavy po moju vlastnú 18-tku.


PRVÝ TÝŽDEŇ

Prvý februárový týždeň som ešte strávila vo Švajčiarsku a so všetkým sa lúčila, takže ak niekto chce vidieť aké to bolo, môže si to prečítať v mojom článku Týždeň 26: Koniec. Upozornenie: dlhý smutný text o rozlúčkach. Teda, smutný nie je to správne slovo. Skôr taký horkosladký, šťastný a smutný zároveň, tak ako dokážu byť iba výmenné pobyty.

DRUHÝ TÝŽDEŇ

Cesta autom späť na Slovensko trvá okolo 12 hodín, čo je strašná otrava a ťažké to vydržať. Našťastie som si s rodinou urobila malú, trojdňovú prestávku v Prahe, pretože tam mali nejaké pracovné povinnosti. V Prahe som doteraz bola iba raz, ked som bola ešte malá a jediné čo si pamätám je Karlov most a tiež že keď som po prvýkrát v živote čakala na metro, rodina mi začala hovoriť ako tam aspoň raz do týždňa niekto spadne a umrie a nedá sa odtiaľ dostať, čo mi spôsobilo doživotnú traumu z metier. Veľmi som sa teda tešila. Nanešťastie, počasie nám vôbec nevyšlo. Bola veľká zima, omnoho chladnejšie než vo Švajčiarsku, a k tomu moji krstní nemali veľa času pochodiť so mnou pamiatky, takže som to robila sama. A samého to človeka veľmi nebaví, nehovoriac v takej zime. Napriek tomu som si trochu Prahu pochodila a veľmi rada by som sa do nej ešte vrátila.
Domov som prišla vo štvrtok. Moja prvá myšlienka bola, že je o dosť menší než si ho pamätám, netuším prečo. A dokonca som zabudla, kde máme taniere a poháre a podobne, takže som to musela hľadať, ako keby som tu nebývala desať rokov. Ako som spomínala vo svojom Lajf apdejtovom článku, prvá vec čo som urobila bolo išla ku kaderníčke, konečne. Keby som mohla, išla by som rovno aj za kozmetičkou, ale tam som šla až v nasledujúci pondelok. Potom sme mali rodinnú oslavu, ktorá bola vo vedľajšom meste, takže som si domov ani len nestihla poriadne užiť, než som opäť cestovala.

Lajf apdejt #1 - Návrat domov, vlasy, škola a organizačné záležitosti

19. února 2017 v 13:09 | Ivy Haven
Aha kto si po dvoch týždňoch povedal, že sa ozve!

Mám za sebou celkom rušný čas. Ako som cestovala na Slovensko, urobila som si trojdňový výlet do Prahy, ktorú som si trochu pochodila. Nie veľmi, pretože samej sa mi až tak nechcelo a hlavne bola nechutná zima. Zanechala vo mne ale dojem a niekedy cez krajšie počasie by som sa tam rada vrátila. Po Prahe, vo štvrtok, som sa vrátila späť domov a bol to krásny pocit. Nič sa nevyrovná vlastnej posteli a zvítaniu sa so svojím psom. Predstavovala som si, že sa na mňa tá moja vrhne a celú ma oblížile od radosti a nadšenia, že ma opäť vidí. V skutočnosti ňou takmer ani nehlo. Vlastne jej chvíľu trvalo, kým vôbec vyliezla z búdy aby som ju mohla pohladkať. Za to ju ale neviním, pretože vonku je celkom hnusná zima. Zaujímalo by ma, či aj vnímala to, že som s ňou tak dlho nebola, alebo si to vôbec nevšimla. Môj obrovský strach bol, že umrie predtým, než sa vrátim. To isté sa stalo s mojim morčaťom a polička, na ktorej bola jej klietka je teraz nepríjemne prázdna. Neviem čo by som robila, keby mi umrel aj pes, ale rada vidím, že ju moja neprítomnosť veľmi netrápila. Takmer akoby som odišla iba včera.
Tak mi to celé aj pripadá. Môj dom sa veľmi nezmenil, až na to, že rodičia do kúpeľne dali taký ten osviežovač vzduchu, čo každých pár minút sám vystrekne. Celý prvý deň som chodila po dome a uvažovala, čo spôsobuje ten divný zvuk. Zapol sa ako som sa sprchovala a takmer mi spôsobil infarkt, pretože som si myslela, že tam so mnou je nejaká príšera. Včera som sa zase kúpala vo vani, na ktorej je položený, a ako som tam sedela opretá, vystrekol priamo na môj krk. Pokojne som sa mohla utopiť, tak veľmi ma jeblo o vaňu. Takže hej, potrebujem trochu času aby som si zvykla na takéto drobné veci, ale inak mi to príde plne rovnaké a veľmi sa mi to páči.

 
 

Reklama
Reklama