Šesť mesiacov vo Švajčiarsku

Týždeň 26: Koniec.

5. února 2017 v 21:48 | Ivy Haven
Mám takú divnú vec s číslami. Odmietam si počítať, koľko času mi zostáva. Predtým než som prišla do Švajčiarska som si nechcela počítať koľko presne tu budem, pretože ma bolelo pomyslenie na to, aký dlhý čas budem preč. Ako som začala písať tieto články, nikdy som si nespočítala presne koľko týždňov tu budem, pretože som vedela, že nad tým budem priveľa uvažovať, a odpočítavať si koľko ich je a koľko ich ešte zostáva. Jediný spôsob ako nemať strach z konca je nad ním absolútne neuvažovať, potlačiť všetky myšlienky a tváriť sa, že sa nič nedeje. A to som bola ja celý tento týždeň a to som ja dnes.

Týždeň 25: O statementoch a rozlúčkach

29. ledna 2017 v 17:49 | Ivy Haven
Vedela som, že ma čakajú iba posledné dva týždne školy, ale nečakala som, že tento týždeň bude posledný poriadny týždeň vôbec. Ten budúci mám totiž celé utorkové doobedie voľno a potom v stredu a vo štvrtok školu iba do obeda. Ide to desivou rýchlosťou. Vôbec nedokážem uveriť, že už ma čaká iba 5 dní v škole a iba niečo cez týždeň v celej tejto krajine. Kam sa podel všetok ten čas? Cítim sa, akoby som sem iba včera nastúpila a teraz už odchádzam. Kedy sa to stalo?! Prečo je už koniec januára?!

PONDELOK: Celú túto záležitosť s mojím statementom, ktorý som mala predviesť pred celou triedou som brala trochu ako skúšku. Bola to posledná ozajstná skúška, akú tu budem mať, a chcela som mať dobrý prednes, dokázať im aj sama sebe, že som sa tu aj niečo z tej nemčiny naučila. Potom som si to samozrejme odkladala na poslednú chvíľu, až som si svoj text musela dopísať, preložiť aj naučiť sa v jeden deň, v ktorý som ešte aj šla do kina. Zodpovednosť nadovšetko. Ale ku koncu večera som svoj text už dokázala povedať naspamäť, s množstvom gramatických chýb, ale snažila som sa. Moja téma bola mimochodom krátka úvaha o talente vs. tvrdej práci, čo nie je veľmi napínavé, ale dobre sa mi o tom písalo. Nechcela som si vybrať nejakú veľmi náročnú tému ako Donald Trump či vojna v Sýrii a potom by som nevedela, ako o tom v nemčine hovoriť. Toto bolo jednoduché, neurazí to nikoho, ani veľmi nenadchne, ale funguje to. Nakoniec som samozrejme na celý svoj text zabudla. Mala som kartičky, kde som ho mala napísaný, takže som si nimi mohla pomáhať. Párkrát som sa zakoktala - najviac som mala problémy so slovami macht Anfang einfacher a erfolgreich zu werden, ale to je moja vina že som použila také blbé slovné spojenia. Podstatné je, že je to za mnou: vyhodnotenie som ešte nedostala a zajtra mám poslednú hodinu nemčiny, takže by bolo fajn keby som ho dostala vtedy.

UTOROK: Na telesnej sme robili jógu a gymnastiku na kladine, a každá sme si museli nacvičiť vlastnú choreografiu, aby si ju mohla učiteľka natočiť a potom oznámkovať. Nič príjemné. Ako som bola na konci kladiny, stratila som rovnováhu a začala som padať, takže som musela mávať rukami ako veterný mlyn aby som sa tam ešte udržala. Bola som stelesnenie elegancie a krásy. Ale nespadla som! Potom mi sama učiteľka povedala, že som sa tam naozaj veľmi tesne udržala, čo neviem či je dobre že som sa udržala alebo zle že som takmer spadla. Potom som mala taliančinu, ktorá mi veľmi nebude chýbať. Bolo pekné naučiť sa trochu z nového jazyka a vždy som chcela vedieť hovoriť taliansky, ale veľa som sa toho nenaučila. Na tej dvojhodinovke vždy zaspávam a som totálne stratená. Ešte som neprešla ani jednou písomkou, čo sme tam písali, takže tak. Učiť sa naraz dva jazyky bolo proste priveľa.

Týždeň 24: Prekvapivo príjemný

22. ledna 2017 v 14:41 | Ivy Haven
Je tu nedeľa a s ňou ako vždy veľmi napínavý článok toho, čo som cez tento týždeň robila.

PONDELOK: Zobudila som sa s pocitom, že sa opäť idem pozvracať a neverila som si dosť na to, aby som šla do školy. Bolo to už na tretí deň po tom, čo som zjedla tie slávky, takže celkom dlho na to, aby mi stále bolo zle. Nakoniec ani nebolo, ale pre istotu som zostala doma a dala si posledný deň diétovania.

UTOROK: Nič nie je lepšie než začať týždeň písomkou z chémie! Chémia je pre mňa vážne vtipná, pretože nielen chémia po slovensky je neskutočne zložitá, ale po nemecky, kde sa prvky volajú inak a názvoslovie je ešte horšie je to vážne skúsenosť. Bola to jedna z prvých hodín ktorú som tu mala a v prvý deň som sa tu cítila ako Alenka v ríši zázrakov, alebo na drogách, pretože som nemala najmenšie tušenie čo sa okolo mňa deje. Chemikár odo mňa nikdy veľa nevyžadoval a predošlú písomku som nepísala, ale teraz sme sa dohodli, nech si to aspoň vyskúšam. No, vyskúšať som si to vyskúšala, jediná vec čo ma trochu zachránila bolo to, že ku písomke sme dostali taký malý zošit kde boli všetky vzorce, periodická tabuľka, dokonca aj elektrónová konfigurácia a podobné veci ktoré na Slovensku chcú, aby si vedel naspamäť. Ja som vážne zlá v učení sa niečoho naspamäť a toto mi prišlo veľmi šikovné. Myslím si, že je podstatnejšie dokázať, že človek rozumie učivu než že sa vie nabifliť vzorce. Ešte tie jednoduchšie pochopím, že je fajn vedieť ich naspamäť, ale v téme ktorú preberáme máme tri podobné vzorce na rozdielne veci, všetky s odmocninami, logaritmom a podobne, teda je vážne ľahké sa v nich zmýliť a je škoda, keby mal pre to človek pokaziť celé jedno zadanie. Aspoň to je môj názor.

Na oslavu toho, že je teraz vonku tak hnusne a zima, sem pridávam fotky ešte z jesene, ktoré som fotila práve preto aby som mala čo pridávať do článkov a potom na ne zabudla.

STREDA: Strašne ma otravuje, keď učitelia neohlásia vopred, že budú chýbať. Jasné, často to sami nevedia, tomu chápem. Ale ja som v stredu stala, pripravila sa, poponáhľala sa do školy iba preto, aby som zistila, že som pokojne mohla spať ešte dve hodiny. Moja angličtinárka chýbala a po tom som mala voľnú hodinu. Neoplatilo by sa mi ísť domov, takže som proste zostala v škole a zabíjala čas. Teda, ešte som si zašla do mesta a kúpila si rúž, ktorý som už dlhšie chcela. Dobre využitý čas. Tak či tak, nič študenta nezabolí viac než myšlienka na tie hodiny spánku, o ktoré prišiel.

Týždeň 23: Prečo nikdy nejesť slávky

15. ledna 2017 v 13:09 | Ivy Haven
PONDELOK: Môj pondelok nebol ničím veľmi špeciálny, po prázdinách sa v škole pracuje už úplne naplno a riešia sa samé písomky. S výnimkou BG, kde sme pracovali na novom umeleckom projekte, tentoraz sme si všetky museli vybrať nejaký obrázok, z neho potom nejakú časť a tú asi desaťkrát reprodukovať rôznymi technikami - teda ako koláž, perom, kriedami a podobne. Ja som samozrejme veľký umelec, takže som namiesto akvarelových farieb vytiahla obyčajné vodovky a pokojne s nimi pracovala kým ma na to neupozornila učiteľka. Osobne som na takéto maliarske veci nikdy veľmi nebola a mne to všetko príde úplne rovnaké. Celý tento predmet je v pohode, človek sa na ňom trochu vyblázni a je to celé také kreatívne, ale nechce sa mi tam dve hodiny sedieť a maľovať ako na základnej škole. Bola by som omnoho radšej, keby bol iba voliteľný.

UTOROK: Mali sme písomku z Ekonómie a práva, teda v tomto prípade iba z práva, a aj keď som tú predošlú písať nemusela, tentoraz mi učiteľka dala zoznam tém, z ktorých sa bude písať a ja som to brala ako vyzvanie k tomu, aby som sa to tiež naučila. Nedala by mi predsa zoznam tém na písomku iba tak, aby som si ho prečítala, alebo? Očividne áno, lebo keď som sa tam objavila, vyzerala byť celkom prekvapená. Ale už som tam bola, mohla som si tú písomku rovno napísať. Dohodli sme sa, že pri tom môžem používať učebnicu. To by bolo dokonalé, keby som jej dokázala rozumieť. Je to právo, takže všetko strašne zložito napísané, ako to už býva. Preberáme pracovné, rozvodové a dedičné právo. To dedičné je celkom zábava a aj tie rozvody ujdú, ale pracovné ma neskutočne nudí a ani som sa ho veľmi neučila. Samozrejme, na písomke bolo najmä to a na tie zvyšné iba dve úlohy.

STREDA: Začínali sme druhou hodinou, ktorá bola angličtina, a potom som sa dozvedela, že po tom majú špeciálne hodiny ohľadom ich maturitnej práce, na ktorých teda byť nemusím. Inak povedané, mala som štyri hodiny voľna, takže som sa otočila a šla som späť domov. Pripomenulo mi to môj dvanásty týždeň, ktorý v podstate prebiehal rovnako, len vtedy ma to už po čase začalo otravovať. Teraz ma to vážne potešilo a veľmi som to ocenila.

Týždeň 22: Bolo nás 12

8. ledna 2017 v 16:29 | Ivy Haven
Narozdiel od slovenských detí sa mi prázdniny končili už vo štvrtok. Posledné tri dni som strávila väčšinou doma. Ešte v pondelok som bola pomôcť krstným v ich reštaurácii, ale na druhý deň sa mi akosi podarilo zostať celý deň doma - čo nie je také ťažké, vzhľadom k tej zime vonku. Teda, zime. Zaujímavý fakt, ktorý mi nikdy nedošiel: Slovensko je omnoho studenejšie než Švajčiarsko. Mne sa táto krajina spájala s Alpami a chodili sme sem vždy v zime lyžovať, takže som mala nejako zafixované, že je tu proste chladno. Na horách určite, ibaže väčšina miest je tu postavených pri tých mnohých jazerách, rovnako ako Zug, a teda sú položené celkom nízko. Aspoň tak si ja vysvetľujem, že zatiaľ čo na Slovensku mali sneh už v decembri, tu padli prvé mínusové teploty až niekedy tento týždeň. Sneh napadol aj predtým, ale rýchlo zmizol. Tentoraz to ale vyzerá, že už sa tu udrží. Za týchto pár dní som na Snapchate videla viac fotiek zasneženej krajiny ako bolo potrebné. Tiež sa mi podarilo postaviť svojho prvého snehuliaka. Je síce škaredý, ale to nemení moju lásku k nemu.


Ešte v stredu som išla do mesta, len tak, aby som vypadla z domu a poobzerala sa po obchodoch s vianočnými zľavami. K tomu som si asi hodinu a pol posedela v Starbucks, ktoré je síce zbytočné drahé, ale je tam teplo, majú tam bezplatné WiFi a už je to tak dlho, kedy som si tam niečo kúpila. Ak tam aj idem, zoberiem si iba horúcu vodu, ktorá je zdarma. Nie, vážne. Naučila ma to moja americká kamoška. Ak ma niekedy uvidíte so Starbucks pohárom v ruke, šance sú, že je tam iba horúca voda.

Týždne 20 a 21: O zmenách a novoročných predsavzatiach

2. ledna 2017 v 19:49 | Ivy Haven
Tento článok síce mal vyjsť v nedeľu ale hej, prečo nie trochu zmeny? Mám za sebou veľmi krásne dva týždne. Na Vianoce sem totiž pricestovala moja rodina a strávili sme sviatky všetci spoločne lyžovaním. Necítim sa na to rozpisovať, čo som robila každý deň lebo lyžovačka nie je veľmi napínavá. Skôr by som sa chcela pozrieť na celý predošlý rok 2016.

Viem, že populárne meme je, že 2016 bol príšerný a úprimne, celkom tomu chápem. Určite to bol rok plný veľmi nepríjemných a smutných udalostí. Ale aký bol pre mňa osobne, ako človeka? Nuž, stalo sa toho veľa. Celý tento výmenný pobyt bol dosť veľkou hnucou silou v mojom živote. Necítim sa nejako veľmi zmenená. Myslím, že je to ako s jazykom. Nedokážem naozaj určiť moment, kedy sa moja nemčina zlepšila natoľko, aby som bola schopná mať nejakú konverzáciu, lebo taký moment neexistuje. Namiesto toho sa mení každým dňom, čo tu strávim, a môžem iba porovnávať. Vôbec sa necítim ako iný človek, aj keď mi rodičia povedali, že nejako som ukecaná a že mám blbé poznámky. Podľa mňa som ich mala vždy a oni ma iba dlho nevideli. Veľmi som dúfala, že mi táto skúsenosť pomôže byť viac sebaistá a uzrejmím si tu, kým som a kým chcem byť. Stále mám ale veľa pochybností a ak mi tento pobyt niečo naozaj ukázal, je to práve to ako veľmi o sebe a o všetkom pochybujem. Nerobím si novoročné predsavzatia, pretože ich nikdy nesplním, ale ak by som nejaké mala, bolo by to skúsiť viac hľadať to pozitívne. Nikdy som nemala záujem byť slniečková a večne optimistická, ale viem, že mám sklony k pravému opaku. Vždy hľadám to, čo je zlé, uvažujem nad najhoršími možnými výsledkami, mám strach z vecí, ktoré sú ešte vzdialené a strašne, strašne o všetkom priveľa premýšľam. Za posledných päť mesiacov som mala množstvo momentov, kedy som si sama musela povedať hej, čo takto sa konečne upokojiť a neriešiť to tak priveľmi? Kvôli všetkému tomuto strachu som zabudla na to, aká vďačná som, že tu vôbec môžem byť. Dokonca bývať so svojou vlastnou rodinou a mať možnosť s nimi stráviť sviatky je niečo, čo ostatní výmenní študenti nemajú. Napriek tomu som stále mala pocit, že sa so všetkým vyrovnávajú lepšie ako ja, že nemajú také problémy nadväzovať priateľstvá a že sa im podarilo vytvoriť pevnú komunitu, do ktorej som stále nemala pocit, že úplne patrím. Ale ja nemôžem vedieť, ako sa oni cítia a nemôžem sa neustále s ostatnými porovnávať. Som tu v prvom rade pre seba.


Teším sa na rok 2017, čo je veľmi zvláštny pocit, pretože inokedy je mi Nový rok celkom ukradnutý. A neteším sa preto, lebo očakávam nejaké drastické zmeny v mojom živote a odteraz sa začnem zdravo stravovať a učiť sa na jednotky, pretože, ehm, poznáte ma?? Ale stane sa veľa vecí, ako napríklad prídem konečne domov a znova uvidím svoju rodinu a kamošky a psa, ktorí mi už naozaj chýbajú. Jasné, je tu pár ľudí, ktorí mi budú chýbať a na tento pobyt budem spomínať rada, ale už som celkom pripravená ísť domov. Stavím sa že keď naozaj budem musieť ísť domov, napíšem sem urevaný článok o tom, ako strašne ma bolí zanechať všetko za sebou. Tiež pár týždňov po mojom odchode budem mať 18, to bude super, a ešte sa musím pokúsiť dokončiť tretiu triedu, čo vôbec nebude super. Som si istá že aj v roku 2017 ma čaká veľa momentov, kedy sa budem cítiť nahovno a bude mi ťažko, a aj tie prvé týždne po mojom návrate nebudú ľahké. Ale práve v tomto momente som zvedavá, čo mi tento rok prinesie.

Týždeň 19: Pripravená na koniec školy

18. prosince 2016 v 16:29 | Ivy Haven
Tento týždeň som nebola až tak mimo ako väčšinou bývam, čo môže byť aj preto lebo som konečne mala trochu pokoja a že už mi zostávajú iba tri dni školy a potom budú vianočné prázdniny. Neviem či ste si to všimli (ehm, ehm) ale ja už žijem Vianocami a som tak na 100% pripravená (až na darčeky, hm).

PONDELOK: Na matematike som zistila, že o týždeň budeme písať písomku z učiva, ktoré nám ešte vysvetľovala naša praktikantka, takže, no, opäť si trochu posedím nad prázdnym papierom, ale inak ma to nijak netankuje ani nič podobné. Na nemčine sme dostali novú knihu na čítanie a tentoraz je to posunutie sa dopredu, namiesto 18. storočia sú to 50. roky. Volá sa Der Vorleser a podľa toho, čo som si prečítala ide o nejaký vzťah medzi mladým chlapom a pätdesiatničkou alebo čo, takže to bude fakt príjemné čítať a rozprávať sa o tom. Vlastne na zajtra máme mať prečítaných asi 40 strán. Začala som? Niéé, načo? Po škole som išla do obchodov pozháňať nejaké darčeky, ale nemala som pri sebe dosť peňazí aby som ich kúpila, takže dúfam že zajtra tam ešte stále budú.

UTOROK: Po tom, čo som si to odsedela do pol šiestej v škole som šla ešte do obchodov, opäť, pretože som sa chcela popozerať nielen po darčekoch, ale aj po muffinoch. Vo štvrtok budeme mať posledný Deutschkurs pred Vianocami, takže som chcela niečo napiecť a doniesť im to, aby som bola za milú a štedrú, no nemusela niečo kupovať pätnástim ľuďom. Tiež je to dobré v tom, ak by všetci plánovali nejaké obdarúvanie, aby som aj ja mala niečo pre ostatných.

Týždeň 18: Prečo je nahovno byť výmenným študentom

11. prosince 2016 v 15:58 | Ivy Haven
Sága toho blbého projektu z geografie prišla ku koncu s tragickým finále.

PONDELOK: Ja ani neviem, čo sa v tento deň stalo. Bola som vôbec v škole? A nie, bohužiaľ bola. Dokonca som aj bola na praktiku z chémie, na ktorý som minulý týždeň zabudla.

UTOROK: Na telesnej sme začali hrať lakros, viete, to čo hrajú v Teen Wolf. Je to normálne aj zábava, aj ked chytiť loptičku do siete sa mi podarilo iba ak si ju sama hádžem do steny. Ale povedala by som, že tento šport dokážem aj strpieť. Očakávam, že keď nabudúce pôjdem do lesa, pohryzie ma tam vlkolak a ja sa vrátim do školy so skvelými reflexami, prijmú ma do lakrosového tímu a odrazu sa okolo mňa začnú točiť Tyler Hoechlin alebo Colton Haynes. Vlastne ak so mnou bude jeden z nich, ani veľmi nepotrebujem tie vlkolačie schopnosti, vzhľadom na to ako veľmi majú teraz všetci z Teen Wolf posratý život. Celkom by som sa zaobišla bez tej traumy. Jeden výmenný študent mi napísal, aby sme si navzájom ostrihali vlasy, pretože obaja máme sidecuty a potrebujú súrne aby ich niekto vyholil. On sa o to pokúsil žiletkou, čo je naozaj blbý nápad. My máme doma strojček, ale je starší než ja a teda poriadne ani nefunguje a nikto sa neodvažuje mi ním vlasy ostrihať. Moje vlasy sú trochu ako moje obočie, nikto sa ich nedotkne až na mňa samu a odborníka, a teda som nemohla súhlasiť, ale povedala som mu, že mu strojček požičiam nech to skúsi na jeho vlastné nebezpečie.


STREDA: Tento deň som začala písomkou z angličtiny. Nebola som si úplne istá, či ju budeme mať, lebo naša učiteľka bola deň predtým chorá, ale počula som, že ona do školy na písomku príde aj keby mala tuberkulozu a vykašliala krv. Naozaj tu bola a pekne som si písomku napísala. Narozdiel od tých našich tam bolo iba čítanie s porozumením a slovná zásoba, ale bolo toho veľmi veľa aj dosť ťažké. Potom môj deň pokračoval rovnako ako každý iný deň v tomto týždni, teda vkuse som riešila nadchádzajúcu prezentáciu z geografie a chcela to mať už konečne za sebou.

Týždeň 17: Ako sa mi podarilo meškať do školy trikrát za sebou

4. prosince 2016 v 13:36 | Ivy Haven
V minulom článku som písala, ako si prajem aby som ochorela a mala pokojný týždeň. Môj život si to prečítal a povedal si lol, nope bitch.

PONDELOK: Tento deň ešte vyzeral sľubne, pod čím treba rozumieť to, že som sa zobudila so strašnou bolesťou v krku, bolo mi blbo, bolelo ma brucho, bol pondelok a povedala som si hej, čo takto využiť svoje herecké schopnosti, zahrať že moja situácia je stokrát horšia a zostať doma? Vlastne som nemusela nikoho presviedčať, aby ma tu nechali, ujo sa na mňa pozrel, povedala som mu že je mi blbo a sám mi navrhol, nech zostanem doma. Tak prečo by som sa s ním hádala? Zostala som v postielke ešte tak do desiatej a užívala som si voľný deň. V triednom chate sa zatiaľ začal riešiť projekt z geografie a tak moju myseľ napadlo, že je práve čas stresovať sa kvôli projektu, ktorý budem musieť prezentovať až budúci piatok, lebo prečo nie. Tak či tak, nejako sa mi podarilo na to zabudnúť a zvyšok dňa som strávila striedavo zabalená v perine v posteli a zabalená v perine na stoličke.

UTOROK: V tento deň sme sa už potrebovali so spolužiačkami stretnúť, aby sme urobili ten blbý projekt z geografie (mám pocit, že posledné dva týždne nehovorím o ničom inom, tak veľmi ma to zasiahlo) a ja som sa cítila ráno lepšie, žiadne teploty ani nič, takže som šla do školy. Teda, pokúsila som sa. Akosi som sa totiž pozabudla a zmeškala som svoj autobus (na toto sa pripravte, toto sa ešte bude opakovať) a musela som teda 15 minút čakať na druhý a teda aj 15 minút meškať do školy. Nič nie je príjemnejšie. Ked som prišla ku učebni chémie, musela som zaklopať asi štyrikrát, kým to začuli, aby sa ešte viac pridalo ku mojej hanbe. Inak moja trieda má práve teraz možnosť vyskúšať si ako vyzerajú seminárne predmety (teda, tak by som ich popísala v slovenčine), kde im akože učiteľ vysvetlí čo sa budú učiť a ako im to môže pomôcť a podobne. Je to ale cez obed takže som si musela nájsť nejakú spoločnosť a šla som cez obed von s kamoškou.

Domáce vianočné cukrovinky, ktoré sa síce nepodarili dokonale, ale sú vynikajúce.

STREDA: V stredu sme začínali druhou hodinou, ale to ma nezastavilo od toho, aby som opäť meškala. DRUHÝKRÁT V TÝŽDNI, Z TOHO SOM JEDEN DEŇ ANI LEN NEBOLA V ŠKOLE. Lebo to vôbec nie je divné a trápne a znak toho, že môj život vôbec nemám pokope a potrebujem voľno a spánok. Ale to bolo posledné, čo ma v tento deň čakalo. Na obede som po prvýkrát od toho čo som sem prišla sedela sama a uvedomila som si, aká vďačná som mojim spolužiačkám, že im nevadí že som sa na ne prilepila a teraz ich obťažujem ešte aj na obedoch. Bol to divný pocit, lebo tu vo Švajčiarsku sami sedia iba najväčší lúzri a vyvrheľovia. Mala som sto chutí ich osloviť a založiť spolu Klub lúzrov 2016. Namiesto toho som sledovala blbé videá na YouTube. V tento deň sme mali odovzdať handout na ten blbý projekt z geografie, čo sú vlastne poznámky, ktoré spolužiačky dostanú s tými najpodstatnejšími vecami, čo povieme v prezentácii. Tu sa totiž zošity a učebnice používajú minimálne a väčšinou dostávame takéto papiere, na ktorých už všetko je napísané. Tento handout sme mali presne naformátovaný, takže sme do neho proste museli hodiť tie informácie a urobiť domácu úlohu ktorá tiež patrí ku prezentácii projektu (vážne). Znie to jednoducho, ale nebolo. Word proste nenávidí všetok ľud sveta a robil všetko preto, aby nám to nevyšlo. Viete, posuniete obázok o jeden milimeter a odrazu sa vám celá stránka prehodí. Asi o 17:35 sa na počítačoch objavila správa, či sa môžu o desať minút sami vypnúť aby sa šetrila energia. V triede (boli sme tam v podstate všetky) vypukla panika. Nakoniec sme to odoslali o siedmej večer. Presne tak, v škole som trčala do siedmej večer. Pýtate sa ako som to prežila? Neprežila. Jedna moja časť umrela a odvtedy už nič nie je ako predtým.

Týždeň 16: Takmer nám zhorel stánok s trdelníkmi (trikrát)

27. listopadu 2016 v 16:30 | Ivy Haven
Takže, prežila som nejak šestnásty týždeň.

PONDELOK: Konečne som dokončila a odovzdala svoje práce na výtvarnú! Dopadli o dosť inak, než som plánovala, a v porovnaní s krásnymi kresbami mojich spolužiačiek pôsobili celkom smutne ale hej, aspoň to mám za sebou. Inak po hodine som si to akosi poplietla a v domienke, že praktikum z chémie má druhá skupina som šla domov. Až o dva dni na to som zistila že nie, vlastne som chémiu mala mať aj ja. A ja som uvažovala prečo sa ma chemikár v utorok pýta, či mi chýbania tiež má zapisovať alebo nie.

UTOROK: Už dva týždne sme v tento deň robili na telesnej partnerskú gymnastiku, čo je celkom zábava, keby to nebolo také ťažké. Teda, ja nedokážem urobiť poriadne ani kotrmelec, takže moja úloha spočíva v kľačaní na zemi a robení podložky ostatným. Ono je to vlastne dosť smutné, že po mne všetci iba stúpajú. Normálne by som sa urazila, keby som nebola taká neschopná. Uprostred dňa mi inak odišli moje milované topánky (RIP). Teda, dieru v podrážke mali už nejaký ten čas, ale ja som ju statočne ignorovala. Dnes mi ale spolužiačka na ne stúpila a celá päta sa úplne odtrhla.


STREDA: Zobudila som sa s takou boľavou gučou v hrdle, až som nedokázala nič prehltnúť. Povedala som si super, očividne budem čoskoro chorá - a prečo nie práve v čas, kedy toho mám tak veľa v škole a nemôžem sa na to vykašľať, lebo väčšinou sú to projekty spoločne s mojimi spolužiačkami? V tento deň sme mali aj test z fyziky a iba teraz som zistila, že môžeme mať ťahák so všetkými vzorcami. Vtipné je, že na hodinách som akosi ani nepostrehla, že potrebujeme nejaké vzorce. Spolužiačka mi dala odpísať ten jej a nerobím si srandu, išlo o vzorce na celý jeden riadok, do ktorých sme potrebovali aj nejaké uhly a sínus a cosínus? A ja som si za posledné týždne vôbec nevšimla, že by sme niečo také počítali? Zmeškala som snad nejaké hodiny alebo čo? Inak je asi jasné, ako teda dopadla moja písomka.

Týždeň 15: Biologicky manipulujem s baktériami

20. listopadu 2016 v 13:57 | Ivy Haven
Minulú sobotu som oslávila už 100 dní vo Švajčiarsku a nemala som o tom najmenšie tušenie. Vôbec ma ani len nenapadlo si to počítať v dňoch, kým som nezistila, že ostatní výemnní študenti to robia. Takže hej, šťastných 109 dní!

PONDELOK: Podľa plánu sme v pondelok mali mať všetci hotové už dve z troch prácí na výtvarnú a ja... som mala iba polovicu prvej. Svoju tretiu prácu som ani len nemala vymyslenú. Dokonca aj tú svoju prvú prácu som niekoľkokrát úplne zmenila a nakoniec s výsledkom vôbec nie som spokojná, ale zajtra to už máme odovzdávať a ja to už nejdem celé prerábať. Môj úplne prvý nápad bol urobiť malú rakvu z papiera okolo ktorej by boli akože výjavy zo života človeka, ktorý je v tej rakve. Ale potom som si povedala, že to je priveľa kreslenia a ja som priveľmi netalentovná a lenivá, takže som si jednoducho našla plno obrázkov ľudí a urobila okolo tej rakvy akúsi koláž, akože na začiatku sú tam maličké deti a potom rastú a na spodku papiera sú starci. Vôbec sa mi to nepáči, ale ja proste na tieto umelecké veci nie som.

UTOROK: V tento deň sme mali rodičovskú poradu a aj ked som krstným vysvetlila že tam nemusia chodiť, oni z nejakého dôvodu chceli? Našťastie, práve v tento deň sm zistila, že na to zabudli, takže super. Na geografii zase pracujeme na inom projekte, z ktorých mi už je zle. Na tento máme ešte trochu čas, ale musím si v prvom rade napísať celý svoj text po slovensky, potom ho preložiť do nemčiny a potom sa ho naučiť naspamäť a potom ho odprezentovať pred celou triedou a vôbec, prečo tu musia robiť toľko projektov?! A prečo ich musím robiť aj ja?


STREDA: Prídem na druhú hodinu, na angličtinu a zistím, že naša učiteľka je chorá a vzhľadom k tomu, že po tejto hodine nasleduje francúština, mohla som pokojne ešte dve hodiny spať. Veľmi ma to zabolelo. Na fyzike sa zase riešila písomka, ktorá bude až o dva týždne ale aj tak sme sa o nej už bavili? A vyzerá to, že ju budem musieť písať aj ja, čím som totálne nadšená. A na nemčine zase čítame absolútne fascinujúcu knihu z 18. storočia. Teda, možnože by aj bola zaujímavá, nebyť toho, že je po nemecky a tak stará, takže mám celkom pochopiteľné problémy s porozumením.

Týždeň 8: Storytime!!!

13. listopadu 2016 v 18:30 | Ivy Haven
Viete, ako som v predminulom článku spomínala, že som sa ešte ani raz nestratila? A ako som si v minulom článku robila srandu, že na škole bol policajný zásah? Hádajte, čo sa stalo minulú sobotu! Na párty na ktorej som bola vtrhli policajti a našli u niekoho drogy.


Takže po poriadku, môj plán bol, že niekedy v stredu pridám článok o tom, čo sa stalo a v nedeľu typické zhrnutie môjho týždňa, ale, za prvé: môj týždeň bol neuveriteľne nudný a za druhé: mala som niekoľko písomiek a radšej som sa učila. To znie, ako keby som bola zodpovedná študentka. Nie, radšej som strávila niekoľko hodín za počítačom uvažovaním o tom, ako musím napísať článok a učiť sa, až nakoniec som sa šla učiť tak o deviatej a povedala si, že článok napíšem na druhý deň. Ehm.

Ako vidíte, neurobila som to a kedže môj týždeň bol taký nudný, môžem to proste napísať sem a zabiť dve muchy jednou ranou. Predtým, než sa ale dostaneme ku tej zábavnejšej časti článku, zhrňme si teda krátko týždeň 8, teda koniec druhého mesiaca čo som tu!

Týždeň 14: Všetci žijeme americkými voľbami

13. listopadu 2016 v 17:00 | Ivy Haven
Vždy mám chuť začať každý týždeň s tým, že sa nič nestalo a bola to úplná nuda, a potom začnem písať a spomeniem si na plno vecí a nakoniec sa celkom aj rozpíšem. Nehovorím, že je to nejako veľmi zaujímavé, čítať si o tom, aké projekty robíme na geografii a čo sme robili na telesnej. Ale mám pocit, že tieto nedeľné články si píšem najmä pre mňa, aby som si neskôr mohla všetko prečítať a zaspomínať si, najmä keď mám takú strašnú pamäť. Je to iba popis života výmenného študenta, ktorý je naozaj zaujímavý, ale nie každý týždeň sa stane niečo dramatické, to by nebolo reálne. Takže tu je ďalší, relatívne nudný, ale zato veľmi reálny popis môjho štrnásteho týždňa.

PONDELOK: Začala som naplno pracovať na svojej práci na výtvarnú. Vlastne som ju na poslednú chvíľu trochu pozmenila, ale hlavná myšlienka prvej práce zostáva. Nechcem sa do toho priveľmi dostávať kým nie je úplne hotová, ale poviem, že túto hodinu som strávila vystrihávaním rakvy z papiera. Lebo Telo & čas. Druhú prácu mám tiež už celkom naplánovanú, ale na tretiu nemám žiaden nápad. Okrem toho máme na matematike novú praktikantku. Chápem ešte menej, než predtým, ale to je moja bežná situácia v akomkoľvek jazyku sa tento predmet vyučuje. Aspoň nie som sama, lebo aj moje spolužiačky - niektoré z nich vynikajúce v matike - sú veľmi zmätené.

UTOROK: Na geografii nám učiteľ povedal, že ideme urobiť skupinovú prácu. Máme ju písať o surovinách a ich nedostatku a ako to ovplyvňuje ekonomiku, teda najnudnejšia téma aká vlastne existuje. Ku tomuto si máme vybrať nejakú krajinu a ešte jednu tému, a v decembri to pôjdeme odprezentovať pred celou triedou. Musíme hovoriť polhodinu, každý zo skupiny, a oznámkovaní budeme spoločne. Našťastie učiteľ povedal, že fakt, že som teda výmenná študentka a neviem dobre hovoriť po nemecky nebude mať žiadnu váhu na známku ostatných, lebo inak by so mnou naozaj nikto nechcel byť v skupine.

Pre tento článok som sa rozhodla recyklovať ešte nevyužité fotky z mestečka Scuol, lebo ich mám veľa a hľadať nové je otrava.

Týždeň 13: Nervozita

6. listopadu 2016 v 14:14 | Ivy Haven
Tento týždeň sa niesol v duchu nervov a zmätku. Posledné dni som sa akoby nedokázala poriadne upokojiť a vkuse som sa stresovala, a netuším prečo.

PONDELOK: Halloween!!! Mám rada Halloween. Neviem, či môžem povedať, že je to môj obľúbený sviatok, lebo také Vianoce majú tiež veľa do seba. Ale Halloween mám spojený s jeseňou, duchmi, akýmsi tajomnom a okrem toho nemusím trčať v kostole. Bohužiaľ, tohtoročný Halloween bol celkom sklamanie, lebo nakoniec som nič špeciálne nerobila, zostala doma a bratranec ma doučoval matiku, z ktorej sme neskôr písali písomku. Super život. Každopádne, v tento deň som opäť uvidela svoje spolužiačky po celom mesiaci. Nekonalo sa žiadne objímanie ani nič podobné, ale pripomenulo mi to, aká šťastná som, že som skončila v takejto triede. Na výtvarnej sme začali pracovať na špeciálnom projekte. Našou témou je Telo a čas, všetky máme urobiť tri práce, ktoré s tým nejak súvisia. Pozrite... Halloween. Telo a čas. Z toho proste musí vzniknúť niečo morbídne, nie? Aspoň pri mne.


Týždeň 10 a 11: Októbrové prázdniny

23. října 2016 v 17:00 | Ivy Haven
Ako som hovorila, od 11. 10. do 19. 10. som bola na dovolenke v španielskom meste Estepona. Estepona sa nachádza úplne na juhu, asi tak hodinu cesty od Gibraltaru, ktorý som teda mala šancu navštíviť. Na kúpanie bolo bohužiaľ priveľká zima, do mora som si chodila namáčať iba nohy, maximálne som tam bola tak po pás ale plávať som naozaj nedokázala. Zase je pravda, že ja som strašne citlivá na studenú vodu a trvá mi asi tak polhodinu, kým sa odvážim sa potopiť, namiesto toho tam proste stojím a snažím sa zvyknúť si na ten chlad. Počasie nám na začiatku nevyšlo úplne dokonale, ale nakoniec sa pekne vyčasilo a síce sme veľmi neplávali, dosť sme sa slnili. Aby sme nestrávili týždeň iba ležaním, každý druhý deň sme si urobili výlet do miest na okolí, takže to bol dokonalý mix oddychu a zároveň trochu tej kultúry: pre mňa ideálna dovolenka.


UTOROK: V tento deň sme cestovali. Leteli sme z Milána - ja som osobne ešte nikdy v Miláne nebola, ale aj teraz som z neho videla iba tak letisko, takže sa to veľmi nezmenilo. Párkrát som už letela, ale mala som asi tak 12 a boli to krátke, hodinové lety, takže teraz som bola mierne nervózna. Nepomohlo, že moja teta a ujo, obaja už úplne skúsení letci, sa hnali letiskom bez akéhokoľvek zastavovania a ja som zo všetkého mala nervy, lebo som netušila, čo mám robiť. Letecký personál nehovoril veľmi anglicky a ja taliansky tiež neviem, takže aj pri kontrole mojej blbosti veľmi lámane vysvetľovali, že si mám dať všetko von z vreciek, bundu položiť na pásy, notebook vytiahnuť z tašky a podobne. Keďže sme nechceli platiť za batožinu, zbalili sme si všetko do jedného kufra, takže nakoniec som si do neho musela strčiť aj tašku s osobnými vecami a poviem vám, bol to boj. Samozrejme, pri kontrole som pípala a nik netušil prečo, takže ma museli obhmatať, aby sa uistili, či nie som terorista prezlečený za 17 ročné dievča. Nebola som, ale to vám už asi došlo. V lietadle som zase sedela pri uličke a vedľa mňa boli dve mladé baby. Jedna z nich bola strašne vystresovaná a celý vzlet aj pristávanie krčovito zvierala päste a pôsobila, že čoskoro vytiahne z tašky ruženec a začne sa modliť ku Panne Márii. Ja som tomu úplne chápala. Niekde som čítala, že najviac nehôd sa stáva práve pár minút po vzletení a tiež pri pristávaní, takže vtedy som mala celkom nervy, ale počas zvyšku trojhodinového letu do Malagy som sa celkom upokojila. To pristávanie bolo síce nepríjemné a na môj vkus tam bolo priveľa natrásania sa, ale zvládli sme to bez akýchkoľvek škôd.
Dorazili sme do Estepony, kde sme mali malý apartmán pre štyroch. Až tu som zistila, že tu nie je žiadne WiFi, čo ma celkom nepotešilo. Hneď v tento deň sme si povedali, že ideme rovno na pláž a prezliekli sa do plaviek. Pláž bola krásna, asi sedem minút cesty od nášho bývania a v túto dobu bola úplne prázdna. Asi preto, lebo strašne fúkalo a museli sme si ľahnúť za malý kopec, aby sa to dalo vydržať. Vtedy sme zistili, že na druhý deň má pršať.

Týždeň 9: Ako prázdninovať

9. října 2016 v 17:37 | Ivy Haven
Pre akéhokoľvek študenta sú prázdniny vykúpením, darom priamo z nebies, možnosťou zabudnúť na svoj život plný stresu a školy a mať konečne pokoj. Prázdniny sú prekrásnym miestom voľného času, zábavy a, ešte raz, pokoja. Ale všetkého veľa škodí. To som pochopila, keď som zistila, že ma čakajú tri týždne prázdnin. Nie je to priveľa času? Ako si mám nájsť program na taký dlhý čas? Nebola by som omnoho radšej v škole?

Nie. Svoje takmer mesačné prázdniny by som nevymenila za nič na svete. Ale je pravda, že je to veľmi dlhá doba a je ťažké nepodľahnúť pokušeniu stráviť ju celú doma a nič iné neriešiť. Najmä keď viem, že budúci týždeň cestujem so svojou rodinou na dovolenku k moru, pretože tak sa to vo Švajci robí, do tepla sa chodí až keď doma už teplo vôbec nie je. Len je celkom nahovno, že som sem prišla na šesť mesiacov aby som sa naučila po nemecky, a jeden z nich nebudem v kontakte s nemčinou takmer vôbec.


Neviem či som to niekde už spomínala, ale moje spolužiačky majú prax, ktorú ja samozrejme nemusím robiť, a dávať ma do nižšieho ročníku by nemalo zmysel, lebo tie majú Projektwoche: teda namiesto učenia chodia na výlety a robia rôzne projekty. Ja som už teraz strašná príťaž každej skupine do ktorej ma dajú, takže som iba rada, že ma vyslobodili z tohto pekla a dali mi možnosť zostať doma. Takže, aj keď si nemyslím, že aj vy ste výmenní študenti, mám taký pocit, že by sa vám zišlo pár tipov na to, čo robiť cez prázdniny, keď nemáte žiadnych kamošov a ste priveľmi hanbliví na to, aby ste si ich našli. Ja som samozrejme veľmi skúsený lifestyle coach a expert na voľný čas, takže prečo by som sa nepodelila o to, čo som tento voľný týždeň robila?

Týždeň 7: Policajný zásah?!

24. září 2016 v 19:23 | Ivy Haven
Len čo som si začala myslieť, že si na tento život zvykám a začína to byť nuda, stane sa niečo, čo ma totálne prekvapí.


PONDELOK: Deň, ktorý sa začína o 7:40 dvojhodinovkou matiky proste nemôže byť dobrý, nech sa deje čo chce. Tento som bola špeciálne unavená, plus mi bola strašná zima, a to ma nejak priviedlo ku myšlienkam na to, že by som mohla ísť po škole nakupovať. Potrebovala som sa na niečo tešiť, aby som to v škole vôbec dokázala vydržať, a brala som to ako zaslúženú odmenu. Predsalen, odkedy som tu, takmer nič som si nekúpila, napriek tomu, že každý deň chodím dvakrát cez nákupné stredisko, lebo vlaková stanica sa nachádza za ním. V C&A boli práve zľavy a rýchlo som si vybrala sveter a tričko. Mysliac si, aká len nie som samostatná a ako mi už všetko ide som nakráčala ku pokladni. Chcela som platiť kartou, no platbu mi zamietlo. No super, asi mi opäť hrabe a zle som vyťukala PIN. Skúsim ešte raz a - platba opäť zamietnutá. Predavačka sa na mňa zvláštne pozrie a zoberie tašku s oblečením z dosahu. "Asi máte nejaké problémy s kartou. Mala by som vám tie šaty zarezervovať?" Zahanbená jej poviem, že sa vrátim neskôr a ospravedlním sa, totálne nechápajúc, čo sa deje. Zavolám rodičom a spoločne sa snažíme zistiť, prečo mi len tak odrazu nefunguje karta. Zistíme to až po niekoľkých hodinách: mala som na nej detský 20-eurový kredit. Nikdy mi to samozrejme nevadilo, lebo som nikdy neplatila viac než to, a odkedy som prišla do Švajčiarska, kde sú ceny o niečo vyššie, kartu som ešte nepotrebovala. Toľko ku môjmu pocitu, že už všetko viem a zvládam.

Týždeň 6: Absolútne vyšťavenie

18. září 2016 v 16:04 | Ivy Haven
Dôvod, prečo som tento týždeň pridala iba jeden článok a nie dva, ako väčšinou je celkom jednoduchý: bola som úplne, ale úplne unavená. To som bola samozrejme aj predtým, ale po istom čase som očakávala, že sa to trochu zlepší. No zatiaľ som na konci každého dňa rovnako mŕtva.

PONDELOK: Posledné týždne som jasne cítila, ako sa všetko zlepšuje. Postupne som dokázala viac chápať aj rozumieť, dokonca aj trochu hovoriť. No začínam mať pocit, že sa to akosi zastavuje. Koverzácie v škole sú stále krátke a stručné, väčšinou iba počúvam a polovicu ani nerozumiem, no hanbím sa neustále sa pýtať. Kým nikto nehovorí so mnou, dá sa to vydržať. Mám taký blbý zvyk prikyvovať a usmievať sa aj keď ničomu nerozumiem a dúfať, že si nikto nevšimne ako mimo naozaj som. Asi to veľmi nefunguje, vzhľadom k tomu že mi všetko vysvetľujú na dvakrát. Moje dni v škole by sa dali popísať ako odpočítavanie času, kedy sa skončí. Je to priveľké číslo. Jedna vec, ku ktorej mám obrovskú nechuť je práve BG, teda výtvarná. Z nejakého dôvodu mi vadí viac než napríklad dvojhodinovka matiky, ktorú máme ráno. Najmä preto, lebo na zvyšných predmetoch mi stačí počúvať a robiť si poznámky a nikto veľmi nerieši, či pracujem alebo nie. Na BG ale musím kresliť, a ja nenávidím kreslenie. Naša učiteľka je skutočná umelkyňa a zadanie je málokedy jasné, poprípade je jednoducho nudné, ako štúdia objektu, čo sme robili minule. Nikdy by ma nenapadlo, že mi blbá výtvarná bude vadiť, ale stalo sa. Okrem toho sme mali labák z chémie a naozaj sme niečo robili. O týždeň máme praktickú skúšku, kde budeme musieť vedieť veci ako zapáliť Bunsenov horák, premiestniť pipetou presné množstvo tekutiny do druhej nádoby či odvážiť 13 miligramov takej látky. To posledné je úplne najhoršie, lebo váhy, ktoré používame, sú veľmi citlivé a zároveň spomalené. Presne 13 miligramov sa mi nepodarilo odvážiť ani raz.


Týždeň 5: Najlepší moment môjho života

11. září 2016 v 13:44 | Ivy Haven
Piaty týždeň ubehol strašne rýchlo. Myslím, že už sa do toho pomaly dostávam, aj ked je to stále ťažké. Samozrejme, je to iba preto, lebo sme mali výlety! Z nejakého dôvodu sa tu robia školské výlety už na začiatku roka. Nemám tušenie prečo, ale kto by to riešil, keď má šancu ísť do továrne na čokoládu?!


PONDELOK: Pondelky nemám rada, všeobecne preto, lebo sú to pondelky, ale aj preto, lebo máme samé dvojhodinovky a všetky sú dosť nudné. Máme Bildnerishes Gestaltung, teda výtvarnú na vyššom leveli, a je to síce lepšie než učiť sa noty a hrať na hudobnom nástroji, ale stále. Nuda! Moja trieda už minulý rok pracovala na nejakom veľkom projekte o Tolerancii, kde mali za úlohu urobiť také menšie obrázky s touto témou. Ony ich majú už 16, ja som stihla 3. Tak či tak, zlepili sme ich dokopy a urobili z nich také malé knižočky, ktoré by neskôr chcela niekde vystaviť. Dúfam že niekam, kde ich nikdy neuvidím.

Týždeň 4: Nedokážem uveriť, že už je to mesiac

4. září 2016 v 17:17 | Ivy Haven
Och, je to oficiálne. Presne pred mesiacom, 4. augusta, som sa vybrala na cestu a dorazila som sem. Môžem si pogratulovať - prežila som celý mesiac, prvé dni v škole a mnoho iných nástrach, ktoré človeka v podobnej situácii čakajú. No mnoho nástrah ma ešte iba čaká. Pripomeňme si ale, aký bol môj štvrtý týždeň. Bude to ale celkom v krátkosti, prečo, to sa dozviete priamo v článku.

PONDELOK: Akoby nestačilo, že škola sa začína o 7:40, ešte som tam musela zostať trčať do 17:35. To je 9 hodín a 55 minút, ktoré som mohla využiť... no, pravdepodobne nie lepšie, ale určite aspoň príjemnejšie. Namiesto toho som ich strávila v škole a nejakým spôsobom sa snažila prežiť. Posledné dve hodiny bola praktická chémia. Boli to iba také úvodné hodiny, teda najprv sme si urobili obchôdzku po labáku a učiteľ nám všetko ukázal. Mimochodom, je celkom vtipný - možno nie tak úplne pre mňa, ale moje spolužiačky sa celkom zabávali. Potom nám rozdal papiere, v ktorých sme mali pomenovať a nakresliť niektoré chemické prístroje s veľmi vtipnými názvami ako Tiegelzange, Tondreieck či Reagenzglas-Klammer. Možno že sa spolužiačky smiali iba na týchto názvoch a nie na učiteľovi samotnom.

UTOROK: Utorok je jeden z mojich najhorších dní, lebo máme dvojhodinovku telesnej, alebo, ako ju nazývam ja, dvojhodinovku pekla zhmotneného na zemi aby ma mohlo potrestať za všetky minulé a budúce hriechy. Okrem toho sme sa zoznámili s novou učiteľkou. Učiteľ, ktorého sme mali minulý týždeň, bol totiž iba zástup, lebo naša skutočná učiteľka bola tehotná a asi potrebovala ešte jeden týždeň naviac? Ja neviem, vysvetlili mi to v nemčine, nemôžete odo mňa veľa očakávať. Vyzerala byť celkom príjemná, ale pochybujem, že bude schopná zmeniť môj názor na jej predmet.


Týždeň 3: Ako prežiť prvý týždeň v škole a zblázniť sa iba trochu

28. srpna 2016 v 20:36 | Ivy Haven
Iste, Švajčiarsko je kúzelná krajina, ale určite má aj isté nevýhody. Prvou a najhoršou z nich je, škola sa začína už 22. augusta. Zatiaľ čo moji spolužiaci si mohli užívať posledné dni prázdnin, ja som sa musela pripravovať na školu, a čo je horšie, švajčiarsku školu.

Myslím, že najhlavnejšia otázka je, čím sa líši slovenská a švajčiarska škola? Nuž, poďme sa na to pozrieť.

1. Začiatok školy je naozaj už v auguste. Na druhú stranu sa škola aj skôr končí, a teda majú rovnako dlhé letné prázdniny. To ale neplatí o všetkých prázdninách, ktorých majú Švajčiari viac. V oktobri majú moji spolužiaci dva týždne prázdnin, a týždeň pred a po nich majú prax. Čo to znamená pre mňa? Nuž, buď zostanem celý mesiac doma, alebo dva týždne s nižšou triedou.

2. Táto škola je zbytočne obrovská. Navštevujem Kanti, čo je škola pre celý kanton (okres) Zug, teda je logické, že tu bude veľa žiakov. Ale toto je priveľa. Kanti má deväť budov a obrovský areál a keby som nedostala mapu a nenasledovala by som všade spolužiačky, bola by som stratená. Vlastne mi spomínali, že už tu jednu výmennú žiačku museli hľadať. Aj tried je veľa, najmä preto, lebo sú menšie ako tie naše. V mojej, 5A, je asi 15 žiakov. Ale zatiaľ čo u nás existujú maximálne 4 triedy v jednom ročníku, tu sa človek stretne aj s 4L. Takže hej, obrovské množstvo žiakov.


3. Spolužiaci sú celkom milí. Jeden z mojich najväčších strachov, keď som sem prišla bol, že ma spolužiaci nebudú mať radi. Od všetkých počúvam, že Švajčiari sú chladní a uzavretí, a je ťažké sa s nimi spriateliť. Buď to platí iba na dospelých, alebo mojim spolužiačkam sľúbili zlepšenie známok, ak sa o mňa postarajú, pretože sú vážne zlaté. Je mi to až takmer čudné. Nejakým spôsobom pochopím, že im nevadí, že za nimi všade chodím a že mi všetko musia vysvetľovať na dvakrát, ale aby sa sami ponúkli, že so mnou budú v skupine na fyzike? To už je naozaj divné.

Týždeň 1 a 2: Príchod, ľadovec, 30 000 krokov

28. srpna 2016 v 16:04 | Ivy Haven
Keď som štvrtého augusta nastupovala do auta, ešte stále som nedokázala uveriť, že sa to deje. A to som o tom vedela už dlhý čas - odkedy môj brat absolvoval to isté pred dvoma rokmi, chápala som, že raz to čaká aj mňa. No vždy mi to prišlo ako niečo vzdialené. Kým som teda nenastúpila do auta s vedomím, že svoj domov vidím poslednýkrát na šesť mesiacov.

Šesť mesiacov človek môže vnímať dvoma spôsobmi: ako neuveriteľne dlhú dobu a zároveň ako veľmi krátky čas. V tomto momente mi to príde ako nekonečno. Viem, že raz príde chvíľa, kedy opäť nastúpim do auta a odídem preč, no je to priveľmi vzdialené na to, aby som nad tým uvažovala. Teraz som tu, v Hünenbergu, kanton Zug, a zostanem tu ešte veľmi dlho.


Väčší problém než prísť sem samozrejme bolo vôbec sa sem zbaliť. Musela som si zobrať veci aj na leto aj na zimu, nehovoriac o tom, že hrubé kabáty sa do kufru takmer ani nezmestili. Nakoniec, s babkinou pomocou a po tom, čo som takmer zničila zips, to bolo hotové. Zmestila som sa do dvoch kufrov a dvoch menších tašiek, čo osobne považujem za zázrak. Iný zázrak bol, že sme sa vôbec zmestili do kufra, kedže so mnou cestovala aj moja rodina, aby tu zostali na týždeň. Posledný zázrak našej cesty bol ten, že sme sa z tých 12 hodín v aute úplne nezbláznili.

Ako som povedala, moja rodina tu so mnou chvíľu zostala. Je to preto, lebo vo Švajčiarsku už niekoľko rokov žijú moji krstní. Kvôli tomu sem chodíme každý rok na Vianoce, aby sme ich spolu oslávili, a teraz sme si tu urobili dovolenku a trochu sme pocestovali po okolí.

 
 

Reklama