Ohnivá kázeň - Francesca Haig

31. srpna 2017 v 23:25 | Ivy Haven |  Knihy
Vždy musia zomrieť obaja.

Názov: Ohnivá kázeň
Autor/ka: Francesca Haig
Diel: Prvý
Žáner: YA, Sci-Fi - Dystópia
Počet strán: 359
Jazyk: slovenský

Anotácia

O štyristo rokov po jadrovom výbuchu, ktorý zničil civilizáciu aj prírodu, sa stal zo Zeme primitívny svet. Hoci sa radiácia stratila, z neznámeho dôvodu sa rodia iba dvojčatá. Jedno dvojča je vždy alfa - po všetkých stránkach telesne dokonalé; a druhé omega - postihnuté väčšími či menšími deformáciami. Spoločnosti vládne Koncil álf, ktoré si privlastnili to málo zdrojov, čo zostalo na svete, zatiaľ čo omegy odvrhujú a vypaľujú im na čelo značky. Alfy hlásajú svoju nadradenosť, no napriek všemožnému úsiliu nevedia uniknúť pred krutou skutočnosťou: keď zomrie jedno z dvojčiat, zahynie aj druhé. Cass je vzácny typ omegy postihnutej jasnovidectvom. Zatiaľ čo jej brat Zach získa moc v alfskom Koncile, ona sa odváži snívať najnebezpečnejší sen zo všetkých: sen o rovnosti. Za to, že si predstavuje svet, v ktorom by si boli alfy a omegy seberovné, má ju na muške Koncil aj hnutie odporu omeg.


Práve som sa vrátila z dovolenky, kde sa mi podarilo: spáliť sa na slnku; na perách sa mi vytvoril pľuzgier; pri vstupe do Pompejí sa mi podarilo dramaticky padnúť na antické kamene tak, až som vydesila všetkých okoloidúcich a oškrela a zmodrinovala si všetky končatiny; už v prvý deň sa mi urobili otlaky až do mäsa; rozbila som dva poháre a rozliala niekoľko iných a aj sa mi rozliala voda v taške a zničila knihu, ktorú som práve čítala. Priveľa stresu na dovolenku. Podarilo sa mi prežiť a knihe tiež, takže som ju mohla úspešne dočítať a teraz písať túto recenziu. Len tie fotky nebudú práve krásne.

Moje letné čítanie bola teda Ohnivá kázeň, ktorú som na svojej poličke mala už nejaký ten čas a stále sa nevedela dokopať k tomu, aby som si ju prečítala. Nepočula ani nečítala som o nej vôbec nič a tak som stále zabúdala, že ju mám. Bol najvyšší čas sa ku tomu dokopať a tak to bola jediná kniha, ktorú som si so sebou zobrala.
Anotácia vysvetľuje dej celkom dobre - dystopický svet, kde sa rodia iba dvojčatá. Zatiaľ čo jedno z nich je fyzicky dokonalé, to druhé je akýsi nepodarok, narodený bez končatín, očí a podobne. Len čo rodičia zistia, ktoré z detí je ktoré (čo väčšinou nie je veľmi ťažké) deti od seba oddelia a omegu pošlú žiť ku ostatným, v chudobe a v hanbe. Podmienky, v ktorých omegy žijú sa iba zhoršujú, odkedy začali Koncilu vládnuť radikálne alfy a omegy násilne sťahujú na menej úrodné miesta, zvyšujú dane a čoraz viac ich trápia. Propaganda, ktorú vydáva Koncil, omegy vykresľuje ako odporné a nebezpečné bytosti, ktoré ani nie sú ľudia, a alfy sa s nimi odmietajú stýkať. Utláčané omegy sa nedokážu brániť, ale aj oni si vytvorili prísne tajné hnutie odporu.


Cassandra je omega, ale namiesto fyzického postihnutia ho má psychické - je jasnovidka. To bola prvá vec, ktorá mi trochu prekážala, pretože samozrejme že hlavná hrdinka nemôže byť nejaká hnusná omega bez ruky, ale musí byť špeciálna a mať úžasnú schopnosť. Cass dokáže vidieť budúcnosť, istým spôsobom aj minulosť a z nejakého dôvodu má skvelý zmysel pre geografiu (?) a to vôbec nie je žiadne postihnutie. Práve naopak, to je niečo čo by alfy skôr chceli než to odvrhovali. Predstava, že sa teraz postaví vedľa ostatné slepé či chromé omegy a bude bojovať za rovnoprávnosť mi príde iba vtipná. Dalo by sa to vyriešiť keby autorka pridala nejakú nevýhodu jasnovidectva, keby bola Cass v podstate šialená alebo by nedokázala bojovať s jej víziami alebo niečo podobné. Bolo síce napísané že jasnovidci často stratia rozum, lebo ich vízie sú priveľmi silné a musia vidieť tú apokalypsu, ktorá zničila ľudstvo, ale Cass to zatiaľ nijako nepociťuje. Strávila štyri roky vo väzení úplne na samotke a iba ku koncu si hovorí, že asi už stráca rozum, ale inak bola úplne v poriadku a to mi proste vadí.

S tým súvisí hlavná vec na Ohnivej kázni, ktorú musím vytknúť: Cass je neuveriteľne pasívna a chladná ako nohy mŕtveho. Výťažok z knihy na obale, kde ju značkovali a ona ani nevykríkla, vám o nej povie všetko. Nie, že je taká drsná že nekričí v bolesti, ale že akosi nereaguje. Cass nekričí ani keď jej umrú milovaní, keď sa stretne s jej bratom ktorý jej hrozne ublížil, keď ju chcú vydať nepriateľom aby ju zabili alebo zavreli, keď ju unášajú, čokoľvek sa stane, nereaguje. Stále som čakala, kedy niečo urobí, ale zostáva úplne rovnaká, pasívna, chladná.


A to sa prenieslo do celej knihy. Myslím, že by bolo lepšie keby bola napísaná v tretej osobe namiesto tej prvej, lebo potom by tá odmeranosť s ktorou sa Cass na všetko díva až tak neudierala do očí. Písanie v prvej osobe predsa znamená, že sa čitateľ bude na dej pozerať cez oči osoby, teda tam musí nejaká emócia. To tu presne chýbalo, akýkoľvek pocit nebezpečenstva či akcia. Cass a Spachtoš (sú tu trochu divné mená) celú knihu nič nerobia. Prvých sto strán Cass iba popisuje svoj životný príbeh, ktorý je vážne zaujímavý a dosť dramatický, ale nemala som pocit že by to sama tak prežívala a bolo to pre mňa nudné. Cass stále, po celú knihu, spomína na momenty z jej minulosti, ktoré sú síce pekné a rozvíjajú ten svet, ale knihu ešte viac spomaľujú. Potom je tam asi sto strán toho, ako chodia cez divočinu. Potom nájdu kone, na ktorých odrazu vedia ako jazdiť, takže potom cez divočinu jazdia. Potom nájdu nejaké mesto, zostanú tam, potom opäť odídu pešo a potom nasadnú na loď, na ktorej odrazu vedia ako sa plaviť. To je väčšina deja tejto knihy. Ich nepriatelia by ich mali prenasledovať, ale nevidíme ich až do úplného konca. O plánoch Koncilu, Spachtošovej minulosti či hocičom, čo je dôležité pre dej sa nedozvedia nič nové, takže celé ich cestovanie je stratený čas. Cass vie kam ísť pretože je jasnovidka a to z nejakého dôvodu znamená že cíti rieky, mestá, ostrovy a proste jej schopnosti jej padnú vhod vždy, keď to autorka potrebovala, čo mi prišlo trochu lenivé.
Keď konečne dorazili na ostrov, ktorý hľadali, čakala som, že to bude veľký moment, ale bolo to sklamanie. Prídu tam a robia to isté, čo celú knihu predtým: čakajú. Ten ľúbostný trojuholník so Spachtošom a Gajdošom (sú tu FAKT divné mená) mi prišiel už úplne silený a zbytočný. Vôbec, vzťahy v tejto knihe neboli nijako veľmi prepracované. Cass a Spachtoš boli iba kamoši na cestách a odrazu sa bozkávali a nedostala som ani zmienku o tom, že by sa mali radi. A asi najhorší moment bol pre mňa, keď došlo na bitku na ostrove, ktorú Cass popisuje z okna. Tu som si uvedomila, aká oddelená je od celého deja: bol to doslova iba popis a necítila som z neho nič.

Ale aby som nehovorila iba o zlých veciach, nájdu sa aj dobré. Páčilo sa mi, že Cass ani Spachtoš nie sú akční hrdinovia ktorí nabehnú na bojisko a všetkých zabijú. Hrdinovia nemusia byť všetci úžasní bojovníci (ale niečo by počas akčných scén mohli robiť a byť aspoň trochu ohrození). A pochváliť musím písanie. Počula som, že Francesca Haig píše hlavne básne a bolo to cítiť. Niekedy to bolo trochu otravné, osobne nemám rada také poetické, vysoké štýly písania, ale iste, bolo to pekné. A čo sa mi najviac páčilo bol koniec, teda plot twist so Spachtošom. Prišlo mi to veľmi odvážne, vôbec som to nečakala a myslím, že nie všetci autori by na to mali odvahu. Nebyť toho konca, táto kniha dostane odo mňa najhoršie hodnotenie. Obálka je tiež krásna, aj tá anglická, ale slovenská mi príde predsalen krajšia - síce vôbec nevyzerá na dystópiu a skôr by sa hodila na nejaké fantasy, nemôžem poprieť že sa podarila.

Ohnivú kázeň by som popísala ako veľa potenciálu a očakávaní, ktoré sa jej ale nepodarilo splniť. Bolo tam niečo, ale chcela som viac, a to mi príde ako hrozná škoda. Prečítam si druhú knihu? Myslím že áno, pretože som zvedavá, čo sa stane a dúfam, že sa to zlepší. No za prvú musím dať

DVA OHNE Z PIATICH!

 


Komentáře

1 KAY KAY | Web | 1. září 2017 v 16:14 | Reagovat

Kniha mi pripomína Divergenciu, aspoň mi príde, že to je niečo na ten štýl, aj keď so ju nikdy nečítala. A máš krásny design :)

2 Ivy Haven Ivy Haven | Web | 1. září 2017 v 16:53 | Reagovat

[1]: dakujem. :) Nejaké podobnosti tam určite sú, len ľudia sa tu delia iba do dvoch a nie do piatich frakcií. Asi sú už fakt všetky dystopie rovnaké. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama