Najhoršie klišé v YA knihách #2 - Hlavná hrdinka

22. července 2017 v 14:29 | Ivy Haven |  Na tému
Ešte niekedy na začiatku tohto roka som napísala svoj prvý článkoch o klišé v YA, ktorá ma už celkom serú. Tam som sa zamerala najmä na vzťahy, ale bol to iba začiatok. Teraz sa chcem sústrediť na polovičku YA vzťahu - hlavnú hrdinku. Viem že je plno kníh kde je hlavná postava chalan, ale pre zjednoduchšenie to budem ignorovať.

1. Opisy v zrkadle.

Toto je viac štylistická chyba než chyba postavy. Kedy naposledy ste sa pozreli na svoj odraz v zrkadle a upriamili pozornosť na dlhé, gaštanovo hnedé vlasy ktoré sa jemne vlnili a siahali do polovice chrbta, ktoré ste zdedili po mame? Alebo sa sústredili na jasné zelené oči so škvrnami zlatej a striebornej, orámované hustými čiernymi mihalnicami, medzi ktorými je položený malý nos?


Opisy v zrkadle sú proste neoriginálny a trápny spôsob, ako čitateľovi opísať hlavnú postavu. Väčšina autorov YA sa to rozhodne na čitateľa hodiť priamo niekde na prvých stranách, kde spomenie farbu vlasov a očí, ktoré sú samozrejme najvýraznejšou charakteristikou. A najjednoduchšie ako to urobiť v rozprávaní prvej osoby je vtedy, keď sa náhodou pozrú na svoj odraz a pripomenú si, akej farby majú oči. Je to veľmi nerealistické a istým spôsobom vtipné. Existuje viac spôsobov ako opísať svoju postavu, v dialógu alebo pokojne aj vo vnútornom rozprávaní. Jeden zo spôsobov ako to urobiť je napríklad porovnaním. Keď si hlavná postava pri pohľade na svoju mamu povie, že sa na seba veľmi podobajú, pretože po nej zdedila jej hnedé vlasy, znie to omnoho prirodzenejšie.


Podľa mňa je najdôležitejšie dávať opis iba po častiach. Na jednej strane spomenúť hnedý vlások, ktorý hrdinke vždy vyskočí z copu a otravuje ju to a až neskôr spomenúť že má veľké zelené oči. Príde mi to lepšie než sa zastaviť v deji a jeden odstavec venovať detailnému opisu postavy.

2. Úplne obyčajné dievča


Každá hlavná hrdinka musí byť obyčajná, aby sa čitatelia mohli s ňou stotožniť, preto je väčšina z nich nesmelá šedá myška, ktorá sa potkne na každom kroku. Druhá väčšina je super drsná arogantná sviňa, ktorá má skúseností až priveľa. Najmä v romantických knihách - ale povedzme si, ktoré YA nemá aj romantický dej - musí byť to najviac obyčajné dievča aké existuje. Sama sa popíše ako nudná, obyčajná, nijako pekná... až na tie dlhé, lesklé vlasy a krásne oči neobvyklej farby. Možno práve do tých sa zamilujú tí traja najsexi chalani školy, predtým než zistí že má desať rozličných superschopností a je vyvolená, aby naplnila proroctvo a porazila zlo na tomto svete. Ale viete, je to také obyčajné dievča, ako my všetky.

Je jasné, že sa to dobre číta, lebo ktorá tínedžerka si nechce predstavovať, že napriek tomu že je celkom obyčajná, budú sa jej diať úžasné veci a nakoniec zistí, že to ona je tá špeciálna. Ale po čase sa to stane celkom nudným. Najmä keď autor nevie kde skončiť a postave dáva viac a viac špeciálnych schopností a viac lások a na každom kroku jej pripomína, aká špeciálna vlastne je. Najhoršie je na tomto Zoey Redbirdová zo série Školy noci, čo sú také zlé knihy až sú dobré - vlastne vždy keď chcem napísať takýto článok stačí mi, aby som si jednu z nich otvorila a mám dosť materiálu. Takže, Zoey je úplne obyčajné šesťnásťročné dievča, síce jediné z jej okolia čo nepije ani sa veľmi nebaví s chalanmi. Označia ju za upírku, cestou do upírskej školy má nehodu, upadne do bezvedomia a navštívi ju bohyňa Nyx, vládkyňa všetkých upírov. Povie jej, že je super špeciálna a keď sa Zoey zobudí, zistí že má na čele znak dospelých upírov, aj keď je ešte mláda. Príde na školu, kde je super špeciálna lebo žiadne iné mláda takýto znak nemá. Tiež je jediná, ktorá už cíti potrebu po krvi. Tiež je jediná, ktorá má spojenie nielen so štyrmi živlami, ale aj s piatym, duchom, čo sa ešte nikdy v historii nestalo. Okrem toho sa jej znamenie stále rozširuje vdaka priazni bohyne Nyx, čo nemala žiadna upírka pred ňou. Slintajú po nej práve traja chalani - a to si znova čítam iba tretiu knihu, bolo toho ešte viac. Inak povedané, Zoey je proste špeciálna.

A čo je najhoršie, všetci jej to musia stále pripomínať a niekoľkokrát hovoriť, že je odlišná ako ostatní. Rovnako ako sexi chalan školy musí stále hovoriť jeho nesmelej, šedej myške, aká je iná, pretože sama nikdy nebude mať moment kedy si to uvedomí. Alebo je práve naopak super drsná a sebavedomá, ale aj tak ku sebe nikdy nikoho nepustí. Proste mám pocit, že v tej snahe urobiť postavu obyčajnou napísali autori strašne extrémne postavy, s ktorými sa stotožní málokto.


3. Prirodzená kráska

Jedno z klišé, ktoré si myslím že sú úplne najhoršie je práve toto. Typická hlavná hrdinka musí byť teda skromná šedá myška. Nenosí veľa make-upu, pretože to je hrozne umelé a ona nie je jedna z tých umelých dievčat, čo sa jej v škole posmievajú. Vlastne väčšinou si dáva iba trochu maskary a lesku na pery. Typická hlavná hrdinka nedrží diéty ani veľmi necvičí, pretože to by bola ako jedno z tých hrozných dievčat a to ona nie je. Typická hlavná hrdinka nechodí von s kamošmi opíjať sa ani nič podobné, lebo ešte raz, to robie tie druhé, zlé dievčatá.

Ale typická hlavná hrdinka má dokonalú pleť bez akné a nepotrebuje make-up, je krásna aj bez neho. Nepotrebuje diétovať, pretože ona sa už chudá narodila a nikdy nepriberie a zamiluje sa do nej ten najsexi chalan celej školy pretože ona je proste tak prirodzene dokonalá a on už má po krk tých ostatných umelých dievčat. Inak povedané, autori tvoria ideál baby, ktorá nenosí make-up ani nič podobné, a vzápätí ho totálne ničia tým, že ho vôbec nepotrebuje, pretože aj bez neho vyzerá skvele. A stavte sa že na coveri alebo vo filmovom spracovaní bude mať na sebe herečka tunu make-upu zatiaľ čo bude hovoriť, ako to postava vlastne nenosí a nepotrebuje.

Toto dokáže veľmi ublížiť, pretože to vysiela zlú správu. Namiesto toho, aby autori písali o tom, že je dobré byť spokojný s tým, kým si a mať sa rád a podobne, úplne to zabijú tým, že hrdinku urobia aj tak perfektnou. Nikdy jej nedajú chybičku krásy, maximálne ju popíšu ako vyziabnutú a s dlhými končatinami, ale to je iba iný spôsob ako povedať, že je proste modelka. Je to nielenže otravné, je to zlé a hrozná premeškaná príležitosť. Keby mala hrdinka množstvo akné a strojček, omnoho radšej by som si čítala o tom, ako sa do nej zamiluje najsexi chalan školy než keď sa narodila ako dokonalá, len si to sama neuvedomuje. Aspoň by bola skutočná pre všetky normálne dievčatá, ktoré takto musia čítať o hrdinke, ktorá opovrhuje všetkými umelými dievčatami, ale narodila sa dokonalou.

Takže, to boli tri dalšie klišé, ktoré ma už otravujú, a smutné je, že by ma stále vedelo napadnúť ešte viac. Máte na to rovnaký názor? Aké sú dlšie klišé, ktoré vás napadli? Alebo mi napíšte v akej knihe ste našli podobné klišé.

 


Komentáře

1 Heaven Heaven | Web | 8. srpna 2017 v 11:32 | Reagovat

Opravdu skvělý článek, úplně jsi mi připomněla všechny hrdinky, které jsem za celou dobu čtení YA knih nenáviděla :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama