Březen 2017

Lorde

9. března 2017 v 19:49 | Ivy Haven |  Obľúbené
Je to zázrak. Po asi dvoch rokoch ticha sa vrátila Lorde, nielen s novou pesničkou, ale čoskoro bude mať aj album. Konečne.
Lorde je jednou z mojich obľúbených speváčok, takže spočiatku bolo ťažké zmieriť sa s tým, že nemá ani neplánuje žiadne nové pesničky. Potom už aj v rádiách prestali púšťať Royals a ona pomaly upadala do zabudnutia. Smutné časy sa ale skončili, pretože iba pred pár dňami prišla s novou pesničkou a ohlásila názov jej druhého albumu.


Ak ste už naozaj zabudli kto to Lorde je, okrem toho, že je najlepšia kamoška Taylor Swift a bola vyhlásená za jednu z najvplyvnejších tínedžerov sveta, trochu ju vám pripomeniem. Vlastným menom Ella Yelich-O'Connor pochádza z Nového Zélandu, no narodila sa írskemu otcovi a chorvátskej matke. Mala iba šesťnásť rokov ked vydala svoju pesničku Royals, ktorá sa stala obrovským hitom a neskôr jej vyhrala dve Grammy. Neskôr vydala svoj prvý album Pure Heroine, na ktorom sú aj pesničky ako Tennis Court, Team alebo Glory and Gore.

Lorde mi vždy prišla ako dokonalý človek - je ťažké uveriť, že je niekto veľmi talentovaný, krásny, má zaujímavý štýl, úspešný už ako tínedžer a k tomu má ešte pekné vlasy. Nie je to fér. Môj najväčší úspech v šesťnástich bol tak maximálne urobiť si peknú linku na očiach a prvýkrát sa opiť, a to nie je práve na chválenie. Ale samozrejme, porovnávať sa takto nemá zmysel, a podstatné je, že má vynikajúcu hudbu a dobrú osobnosť. Aké sú teda podľa mňa jej najlepšie pesničky?

Je Fan-Fiction strata času?

5. března 2017 v 14:29 | Ivy Haven |  Na tému

Už dlhšie sa rieši, či má písanie Fan-Fiction nejaký zmysel a mnoho ľudí má na to veľmi odlišné názory. Nájde sa plno autorov, medzi nimi napríklad svetoznámy G. R. R. Martin, ktorý sú zásadne proti fanfikciám, dokonca nimi až opovrhujú či sa vyhrážajú súdom. Potom sú tu ale spisovatelia ako J. K. Rowlingová, ktorá im chápe a podporuje ich, kým nie to nie je smut, teda veľmi explicitná poviedka so sexuálnym charakterom. Napriek tomu nájdete plno diel na Hry o tróny aj potterovské porno a nemusíte ani veľmi dlho hľadať. Je to správne, alebo sa tým mladí fanúšikovia dopúšťajú niečoho nelegálneho? A má vôbec nejaký zmysel písať fanfikcie, alebo je to iba plytvanie časom?

Spomínaný G. R. R. Martin sa vyjadril, že spisovateľ si musí vymyslieť vlastné postavy a svet. Mnohým sa zdá, že písať o cudzích postavách naozaj je strata času a nádejného spisovateľa to nikam neposunie. Lepším sa môže stať iba vtedy, ak píše o niečom vlastnom. Teda, ja som nikdy nenapísala knihu, takže na to nemôžem byť práve expert, ale nesúhlasím s tým. Iste, ak chce človek naozaj napísať vlastné dielo, nemôže vydať fanfikciu (s výnimkou 50 odtieňov šedi, čo... je prípad sám o sebe). Ale fanfikcie a autorské diela sa vôbec nevylučujú a plno ľudí píše oboje. A nenechajte sa zmýliť, do dobre napísanej fanfikcie tiež ide veľa námahy. Dobrý autor sa naozaj snaží, aby boli postavy uveriteľné a nevybočovali z charakteru. Je to teda veľmi odlišné od písania vlastného diela, ale jednu vec to má spoločnú: človek si precvičuje vlastné písanie. Neexistuje iný spôsob ako sa stať dobrým spisovateľom než písať, a osobne si myslím, že fanfikciami si autor veľa precvičí a ak sa neskôr rozhodne napísať niečo vlastné, veľmi mu to pomôže.


Z pohľadu originálneho spisovateľa to ale musí vyzerať inak. Do knihy vložili obrovskú námahu a možno majú niektorí pocit, že im ich dielo kradnú. Nakoniec, nikto nepozná ich postavy a svet lepšie ako oni, ale ostatní ľudia vkladajú ich postavy do situácií, do ktorých by sa nikdy nemali dostať. A to ani nespomínam všetku tú nekvalitnú fanfikciu, z ktorej im musí behať mráz po chrbte. Asi to musí byť veľmi čudný pocit, no stále si myslím, že by sa mi to páčilo a lichotilo by mi, že moja práca niekoho inšpirovala a že niekto má moje postavy tak rád. Možno by mi to niekedy bolo nepríjemné, ale určite by som všetky fanfikcie neodsúdila.

Nakoniec, autori píšu fanfikciu pre ich vlastné potešenie, investujú svoj čas a námahu bez toho, aby za to mohli niečo dostať. Podľa mňa to, že existuje nejaká fanfikcia originálne dielo vôbec neohrozuje. Tí, čo ich píšu aj tí čo ich čítajú sú aj tak už všetci fanúšikovia originálneho diela a nestane sa teda, že by čítali iba fan-fiction. Je pravda, že niekedy je fanfikcia viac než nevhodná, existujú príbehy ktoré sú úplne nechutné, ale to všetko patrí ku spisovateľskej slobode. Rešpektujem, že niektorým autorom sa to nepáči, ale nemyslím si, že by proti tomu mali bojovať. A síce sama fanfikciu veľmi nepíšem, veľmi rada ju čítam a úplne ju podporujem.

Nočné mory pred spaním

2. března 2017 v 18:59 | Ivy Haven |  Na tému
Pár rokov dozadu som mala istý problém, o ktorom som nikdy nikomu nepovedala. To bolo odo mňa dosť blbé, keď nad tým teraz uvažujem, ale asi mi to bolo trápne priznať. Vo svojom veku som sa cítila pristará na takéto problémy, a radšej som trpela potichu. Popritom by mi asi nič nepomohlo viac než sa o tom môcť porozprávať.

Asi by som mala začať tým, že si málokedy pamätám svoje sny. Do detailov ich poznám iba v prípade, že som sa prebudila a šla opäť spať: aj vtedy si ich musím zapísať, inak ich rýchlo zabudnem. Normálne si nepamätám nič, maximálne tak nejaký malý detail či útržok (nedávno sa mi napríklad snívalo, že som kamarátka s Ruby Rose. Taký sen by som si rada pamätala celý.) Taktiež som nikdy nemala nejaký veľký strach ako dieťa, teda aspoň si nespomínam, že by som sa nejako strašne bála tmy alebo veľkých zvierat a podobne. Možno som na to zabudla. V tomto čase som si to uvedomila a bola som sama so sebou celkom spokojná, že som taká odvážna a podobne. Potom sa stalo toto.

Je to v skutočnosti taká hovadina. V jeden večer, viem že to bol utorok, som si na csfd.cz prehliadala filmy a nejako som narazila na jeden horor. Jeho myšlienka mi prišla strašne divná, bol to jeden z takých tých gore filmov, ale naozaj sa ma dotkla iba jedna recenzia. Neviem čo presne v nej bolo napísané, ale viem, že tam spomínali bezmocnosť. A z nejakého dôvodu, len čo som si to prečítala, prišlo mi trochu zle. Srdce mi kleslo do žalúdku alebo ako sa to hovorí, a odrazu mi bola zima. Išla som potom spať, ale nedokázala som to. Viem, že som bola v úplnej panike, presvedčená o tom, že ma tiež ide niekto mučiť, doslova som sa triasla. V istom momente sa mi muselo podariť zaspať, pretože ako som sa opäť zobudila, bolo neskoršie. Musela som mať nočné mory, pretože zakaždým som sa zobudila úplne zdesená, ale tým že som si svoje sny nepamätala, nevybavovala som si prečo. Celú noc som sa zobúdzala v úplnom terore. Príde mi to strašne divné, keď na to takto spomínam, pretože mi to príde ako blbosť. Takto sa zľaknúť kvôli blbému hororovému filmu, ktorý som ani len nevidela, iba si prečítala obsah? Nechápem prečo ma to tak zasiahlo, ale trvalo to celé veky. Na druhý deň som šla do školy, úplne nevyspatá, a nedokázala som na to prestať myslieť. Stále som zostávala presvedčená, že sa mi stane niečo zlé, ako som šla späť domov, ako som večerala. Myslela som si, že sa to nasledujúcu noc bude opakovať.