Február 2017

27. února 2017 v 14:29 | Ivy Haven |  Zápisky
Tento článok som chcela pridať v nedeľu, ale tým že bol ten výpadok stránky blog.cz, do administratívy som sa dostala až ked ma napadlo kliknúť na "Založiť si nový blog". Teda neskoro večer. A to som si hovorila, že už budem pridávať načas!

Je to šokujúce, ale podarilo sa mi prežiť další mesiac, aj ked som si v niektorých momentoch myslela, že to tak nebude. Bola som hodená do krutej školskej reality a za jeden mesiac sa toho stalo vážne veľa, od rodinnej oslavy po moju vlastnú 18-tku.


PRVÝ TÝŽDEŇ

Prvý februárový týždeň som ešte strávila vo Švajčiarsku a so všetkým sa lúčila, takže ak niekto chce vidieť aké to bolo, môže si to prečítať v mojom článku Týždeň 26: Koniec. Upozornenie: dlhý smutný text o rozlúčkach. Teda, smutný nie je to správne slovo. Skôr taký horkosladký, šťastný a smutný zároveň, tak ako dokážu byť iba výmenné pobyty.

DRUHÝ TÝŽDEŇ

Cesta autom späť na Slovensko trvá okolo 12 hodín, čo je strašná otrava a ťažké to vydržať. Našťastie som si s rodinou urobila malú, trojdňovú prestávku v Prahe, pretože tam mali nejaké pracovné povinnosti. V Prahe som doteraz bola iba raz, ked som bola ešte malá a jediné čo si pamätám je Karlov most a tiež že keď som po prvýkrát v živote čakala na metro, rodina mi začala hovoriť ako tam aspoň raz do týždňa niekto spadne a umrie a nedá sa odtiaľ dostať, čo mi spôsobilo doživotnú traumu z metier. Veľmi som sa teda tešila. Nanešťastie, počasie nám vôbec nevyšlo. Bola veľká zima, omnoho chladnejšie než vo Švajčiarsku, a k tomu moji krstní nemali veľa času pochodiť so mnou pamiatky, takže som to robila sama. A samého to človeka veľmi nebaví, nehovoriac v takej zime. Napriek tomu som si trochu Prahu pochodila a veľmi rada by som sa do nej ešte vrátila.
Domov som prišla vo štvrtok. Moja prvá myšlienka bola, že je o dosť menší než si ho pamätám, netuším prečo. A dokonca som zabudla, kde máme taniere a poháre a podobne, takže som to musela hľadať, ako keby som tu nebývala desať rokov. Ako som spomínala vo svojom Lajf apdejtovom článku, prvá vec čo som urobila bolo išla ku kaderníčke, konečne. Keby som mohla, išla by som rovno aj za kozmetičkou, ale tam som šla až v nasledujúci pondelok. Potom sme mali rodinnú oslavu, ktorá bola vo vedľajšom meste, takže som si domov ani len nestihla poriadne užiť, než som opäť cestovala.




TRETÍ TÝŽDEŇ

V tento týždeň som začala chodiť do školy. Bola som predtým veľmi nervozna, ale našťastie môj prvý deň bol celkom v pohode. Teda, škola bola každému ešte úplne ukradnutá. Napriek tomu to nie je nič jednoduché, začať po polroku v škole. Už na druhý deň sme písali diktát, ale na ten sa samozrejme človek nemôže učiť. No učitelia už spomínali iné písomky a ja som väčšinu času trávila fotením si a odpisovaním poznámok. učitelia ale mali dosť pochopenia a nikto odo mňa neočakával, že budem všetko vedieť. Stále som bola vystresovaná, čo si budeme hovoriť, aj keď sa vlastne nič nedialo.

ŠTVRTÝ TÝŽDEŇ

V utorok sme písali písomku zo slovenčiny, moju prvú ozajstnú písomku čo som tu. Ako vždy ked píšem písomku, zamotala som sa a urobila som pár drobných, blbých chýb z nepozornosti. Zvyšok týždňa bol už relatívne pokojný. V piatok bol môj veľký deň - oslava osemnástych narodenín. Som vážne rada, že mi vyšla tak, aby som už bola doma a nemusela ju oslavovať preč. Musím povedať, že mi príde zvláštne, že už mám 18 a ešte som si na ten pocit úplne nezvykla. Som totiž rovnaké zmätené divné trápne decko, len už môžem legálne piť a ísť do basy. Myslím že tak je to so všetkými narodeninami: človek čaká že bude dospelý, ale nakoniec osemnásťroční sú rovnakí, akými boli pred pár dňami. Nemyslím si, že niekedy príde nejaké precitnutie, kedy si poviem že som dospelá. Môžem sa iba porovnávať s mojim mladším ja. A zatiaľ jediná zmena o ktorej viem je zmena toho malého predstavenia o mne v menu.

Takže toto bol môj február 2017 a zároveň prvý z týchto mesačných zhrnutí. Príde mi vtipné že práve tento mesiac bol natoľko preplnený, až by som bola schopná urobiť moje typické týždnenné články. Stále ešte iba hľadám čo chcem s týmto blogom teraz urobiť a do akého smeru sa posunúť, čo je vlastne iba elegantný spôsob ako povedať že nemám tušenie, ako nazvať denníčkovskú rubriku. (Ak máte nejaké nápady, prosím dajte mi ich vedieť, lebo ja začínam byť trochu zúfalá.) Toto bol v krátkosti môj február 2017 a veľmi sa teším na to, čo so sebou prinesie nasledujúci mesiac.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama