Týždne 20 a 21: O zmenách a novoročných predsavzatiach

2. ledna 2017 v 19:49 | Ivy Haven |  Šesť mesiacov vo Švajčiarsku
Tento článok síce mal vyjsť v nedeľu ale hej, prečo nie trochu zmeny? Mám za sebou veľmi krásne dva týždne. Na Vianoce sem totiž pricestovala moja rodina a strávili sme sviatky všetci spoločne lyžovaním. Necítim sa na to rozpisovať, čo som robila každý deň lebo lyžovačka nie je veľmi napínavá. Skôr by som sa chcela pozrieť na celý predošlý rok 2016.

Viem, že populárne meme je, že 2016 bol príšerný a úprimne, celkom tomu chápem. Určite to bol rok plný veľmi nepríjemných a smutných udalostí. Ale aký bol pre mňa osobne, ako človeka? Nuž, stalo sa toho veľa. Celý tento výmenný pobyt bol dosť veľkou hnucou silou v mojom živote. Necítim sa nejako veľmi zmenená. Myslím, že je to ako s jazykom. Nedokážem naozaj určiť moment, kedy sa moja nemčina zlepšila natoľko, aby som bola schopná mať nejakú konverzáciu, lebo taký moment neexistuje. Namiesto toho sa mení každým dňom, čo tu strávim, a môžem iba porovnávať. Vôbec sa necítim ako iný človek, aj keď mi rodičia povedali, že nejako som ukecaná a že mám blbé poznámky. Podľa mňa som ich mala vždy a oni ma iba dlho nevideli. Veľmi som dúfala, že mi táto skúsenosť pomôže byť viac sebaistá a uzrejmím si tu, kým som a kým chcem byť. Stále mám ale veľa pochybností a ak mi tento pobyt niečo naozaj ukázal, je to práve to ako veľmi o sebe a o všetkom pochybujem. Nerobím si novoročné predsavzatia, pretože ich nikdy nesplním, ale ak by som nejaké mala, bolo by to skúsiť viac hľadať to pozitívne. Nikdy som nemala záujem byť slniečková a večne optimistická, ale viem, že mám sklony k pravému opaku. Vždy hľadám to, čo je zlé, uvažujem nad najhoršími možnými výsledkami, mám strach z vecí, ktoré sú ešte vzdialené a strašne, strašne o všetkom priveľa premýšľam. Za posledných päť mesiacov som mala množstvo momentov, kedy som si sama musela povedať hej, čo takto sa konečne upokojiť a neriešiť to tak priveľmi? Kvôli všetkému tomuto strachu som zabudla na to, aká vďačná som, že tu vôbec môžem byť. Dokonca bývať so svojou vlastnou rodinou a mať možnosť s nimi stráviť sviatky je niečo, čo ostatní výmenní študenti nemajú. Napriek tomu som stále mala pocit, že sa so všetkým vyrovnávajú lepšie ako ja, že nemajú také problémy nadväzovať priateľstvá a že sa im podarilo vytvoriť pevnú komunitu, do ktorej som stále nemala pocit, že úplne patrím. Ale ja nemôžem vedieť, ako sa oni cítia a nemôžem sa neustále s ostatnými porovnávať. Som tu v prvom rade pre seba.


Teším sa na rok 2017, čo je veľmi zvláštny pocit, pretože inokedy je mi Nový rok celkom ukradnutý. A neteším sa preto, lebo očakávam nejaké drastické zmeny v mojom živote a odteraz sa začnem zdravo stravovať a učiť sa na jednotky, pretože, ehm, poznáte ma?? Ale stane sa veľa vecí, ako napríklad prídem konečne domov a znova uvidím svoju rodinu a kamošky a psa, ktorí mi už naozaj chýbajú. Jasné, je tu pár ľudí, ktorí mi budú chýbať a na tento pobyt budem spomínať rada, ale už som celkom pripravená ísť domov. Stavím sa že keď naozaj budem musieť ísť domov, napíšem sem urevaný článok o tom, ako strašne ma bolí zanechať všetko za sebou. Tiež pár týždňov po mojom odchode budem mať 18, to bude super, a ešte sa musím pokúsiť dokončiť tretiu triedu, čo vôbec nebude super. Som si istá že aj v roku 2017 ma čaká veľa momentov, kedy sa budem cítiť nahovno a bude mi ťažko, a aj tie prvé týždne po mojom návrate nebudú ľahké. Ale práve v tomto momente som zvedavá, čo mi tento rok prinesie.

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama