Týždeň 23: Prečo nikdy nejesť slávky

15. ledna 2017 v 13:09 | Ivy Haven |  Šesť mesiacov vo Švajčiarsku
PONDELOK: Môj pondelok nebol ničím veľmi špeciálny, po prázdinách sa v škole pracuje už úplne naplno a riešia sa samé písomky. S výnimkou BG, kde sme pracovali na novom umeleckom projekte, tentoraz sme si všetky museli vybrať nejaký obrázok, z neho potom nejakú časť a tú asi desaťkrát reprodukovať rôznymi technikami - teda ako koláž, perom, kriedami a podobne. Ja som samozrejme veľký umelec, takže som namiesto akvarelových farieb vytiahla obyčajné vodovky a pokojne s nimi pracovala kým ma na to neupozornila učiteľka. Osobne som na takéto maliarske veci nikdy veľmi nebola a mne to všetko príde úplne rovnaké. Celý tento predmet je v pohode, človek sa na ňom trochu vyblázni a je to celé také kreatívne, ale nechce sa mi tam dve hodiny sedieť a maľovať ako na základnej škole. Bola by som omnoho radšej, keby bol iba voliteľný.

UTOROK: Mali sme písomku z Ekonómie a práva, teda v tomto prípade iba z práva, a aj keď som tú predošlú písať nemusela, tentoraz mi učiteľka dala zoznam tém, z ktorých sa bude písať a ja som to brala ako vyzvanie k tomu, aby som sa to tiež naučila. Nedala by mi predsa zoznam tém na písomku iba tak, aby som si ho prečítala, alebo? Očividne áno, lebo keď som sa tam objavila, vyzerala byť celkom prekvapená. Ale už som tam bola, mohla som si tú písomku rovno napísať. Dohodli sme sa, že pri tom môžem používať učebnicu. To by bolo dokonalé, keby som jej dokázala rozumieť. Je to právo, takže všetko strašne zložito napísané, ako to už býva. Preberáme pracovné, rozvodové a dedičné právo. To dedičné je celkom zábava a aj tie rozvody ujdú, ale pracovné ma neskutočne nudí a ani som sa ho veľmi neučila. Samozrejme, na písomke bolo najmä to a na tie zvyšné iba dve úlohy.

STREDA: Začínali sme druhou hodinou, ktorá bola angličtina, a potom som sa dozvedela, že po tom majú špeciálne hodiny ohľadom ich maturitnej práce, na ktorých teda byť nemusím. Inak povedané, mala som štyri hodiny voľna, takže som sa otočila a šla som späť domov. Pripomenulo mi to môj dvanásty týždeň, ktorý v podstate prebiehal rovnako, len vtedy ma to už po čase začalo otravovať. Teraz ma to vážne potešilo a veľmi som to ocenila.




ŠTVRTOK: V tento deň nám zase odpadla biológia, čo bola posledná hodina. Bohužiaľ, ja som ešte mala Deutschkurs, takže som nemohla ísť domov skôr, ale šla som do obchodov aj s jednou spolužiačkou, pretože tam sú úžasné zľavy. V H&M sa mi podarilo nájsť bordový klobúk, zľavnený z 30 frankov na 7, čo mi príde fakt neskutočné. Môžem si ho odškrtnúť z môjho wishlistu z novembra, kde som si želala práve klobúk v zaujímavej farbe a beanie čiapku a podarilo sa mi zohnať oboje.

PIATOK: Opäť nám vypadla biologia a šli sme domov o hodinu skôr, čo človeka vždy poteší. Večer som šla s rodinou do ich reštaurácie, kde mali špeciálnu francúzsku kuchyňu, a rozhodla som si dať si slávky. Mala som ich aj predtým, ale nikdy nie celé jedlo, ale celkom mi chutili a nikdy mi z nich nebolo zle. Ešte som na Snapchat pridala ich fotky s popismi ako: Toto možno nebude dobrý nápad a dúfam, že sa z toho neotrávim. Nuž. Ako naschvál som sa z toho otrávila. Len čo som prišla domov, išlo to zo mňa von... A potom každých dvadsať minút. Počítala som si to, a za jednu noc som sa musela ísť osemkrát vyzvracať plus ešte raz ráno. Ku koncu už vo mne nič nezostalo, takže som doslova zvracala tú čistú vodu, čo som pila. Ešte nikdy, nikdy mi nebolo tak zle. Bola som natoľko vyslabnutá, že asi dvakrát som si jednoducho ľahla na podlahu v kúpeľni a zavrela oči, pretože vôbec postaviť sa a odkráčať späť do postele predstavovalo priveľkú námahu. Hlavne keď o polhodinu by sa to zopakovalo. Logicky, veľmi som sa nevyspala a v sobotu som bola na pokraji smrti.

Mojou jedinou záchranou bola Coca-Cola, ktorú ked som začala piť, hned mi odľahlo. Hovorí sa, že sa ňou dajú čistiť záchody, takže to musí vyčistiť aj žalúdok. Každopádne, ešte celý včerajšok som preležala v posteli a prespala. Dnes som sa zobudila a cítila sa celkom dobre, a plná odvahy som si na obed dala trochu šalátu a čistých cestovín, moje prvé tuhé jedlo za víkend. Nie som si istá, či to bol naozaj dobrý nápad, pretože už teraz cítim ako veľmi ťažký mám žalúdok.
Ako sa na to dívam, už nikdy v živote nebudem schopná zjesť slávky. Keď na ne pomyslím, hned sa mi vybaví ich vôňa a chuť a opäť mi príde trochu zle. Vlastne som sem chcela pridať ich fotky, ale normálne sa na ne nedokážem ani pozrieť. Netuším čo to spôsobilo, či to bola kombinácia s niečím iným alebo čo, ale bude mi trvať veľmi dlho, kým sa dostanem cez tento psychický blok.

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama