Týždeň 22: Bolo nás 12

8. ledna 2017 v 16:29 | Ivy Haven |  Šesť mesiacov vo Švajčiarsku
Narozdiel od slovenských detí sa mi prázdniny končili už vo štvrtok. Posledné tri dni som strávila väčšinou doma. Ešte v pondelok som bola pomôcť krstným v ich reštaurácii, ale na druhý deň sa mi akosi podarilo zostať celý deň doma - čo nie je také ťažké, vzhľadom k tej zime vonku. Teda, zime. Zaujímavý fakt, ktorý mi nikdy nedošiel: Slovensko je omnoho studenejšie než Švajčiarsko. Mne sa táto krajina spájala s Alpami a chodili sme sem vždy v zime lyžovať, takže som mala nejako zafixované, že je tu proste chladno. Na horách určite, ibaže väčšina miest je tu postavených pri tých mnohých jazerách, rovnako ako Zug, a teda sú položené celkom nízko. Aspoň tak si ja vysvetľujem, že zatiaľ čo na Slovensku mali sneh už v decembri, tu padli prvé mínusové teploty až niekedy tento týždeň. Sneh napadol aj predtým, ale rýchlo zmizol. Tentoraz to ale vyzerá, že už sa tu udrží. Za týchto pár dní som na Snapchate videla viac fotiek zasneženej krajiny ako bolo potrebné. Tiež sa mi podarilo postaviť svojho prvého snehuliaka. Je síce škaredý, ale to nemení moju lásku k nemu.


Ešte v stredu som išla do mesta, len tak, aby som vypadla z domu a poobzerala sa po obchodoch s vianočnými zľavami. K tomu som si asi hodinu a pol posedela v Starbucks, ktoré je síce zbytočné drahé, ale je tam teplo, majú tam bezplatné WiFi a už je to tak dlho, kedy som si tam niečo kúpila. Ak tam aj idem, zoberiem si iba horúcu vodu, ktorá je zdarma. Nie, vážne. Naučila ma to moja americká kamoška. Ak ma niekedy uvidíte so Starbucks pohárom v ruke, šance sú, že je tam iba horúca voda.



Vo štvrtok sme začali veľmi prudko, školou do pol šiestej spolu s hodinou telesnej. Bolo fajn, vidieť svoje spolužiačky - jedna z nich mi dokonca dala vianočný darček! - ale veľa vzrušenia to neprinieslo. Až na Deutschkurs, kedy nám predstavili novú výmennú študentku. Som veľmi hrdá, že môžem oznámiť, že my desiati nováčikovia sme sa stali, no, starými a teraz sa ideme ako rodičia starať o našu novú študentku. Znamená to ale aj, že dvaja výmenní študenti ktorí tu boli ešte polroka pred nami odchádzajú. Prvá z nich odletela túto sobotu a ja som sa s ňou bola rozlúčiť.


Neviem či viete, ako to v Rotary funguje, ale v podstate väčšina študentov priletí v jeden deň spolu a aj odlietajú v prvý deň. Preto sme sa nás na letisku stretlo aspoň 30, aby sme sa prišli rozlúčiť s asi troma ľuďmi. Bolo to smutné, istým spôsobom, ale bola som rada, že som sa mohla takto rozlúčiť. Túto výmennú študentku som mala rada. Neboli sme si síce natoľko blízke, aby som tam nariekala, ale je to veľmi zvláštny pocit, vedieť, že niekto odlieta na druhý koniec sveta a vy ho už nikdy nemusíte uvidieť. Na druhú stranu som rada vôbec za to, že sme sa mohli všetci stretnúť a prežiť spolu tých pár mesiacov. Budúci týždeň odchádza druhý z našich oldies, ako sa im hovorí, a oficiálne sa nimi staneme my desiati. Ja si to ale užijem iba na tie zvyšné týždne, pretože potom odchádzam zase ja. Ten čas ubieha vážne rýchlo!

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama