So kalt wie Eis, so klar wie Glas - Oliver Schlick

12. ledna 2017 v 17:00 | Ivy Haven |  Knihy
Ja viem, že až tak veľa ľudí čo hovoria po nemecky nie je, ale o túto knihu som sa potrebovala podeliť.

Názov: So kalt wie Eis, so klar wie Glas (Studená ako ľad, jasná ako sklo)
Autor/ka: Oliver Schlick
Diel: samostatná
Žáner: fantasy, YA
Vydavateľstvo: Ueberreuter
Počet strán: 383
Jazyk: nemecký

Anotácia


Osemnásťročná Cora sa po náhlej smrti jej matky sťahuje do Rockenfeldu, kde žije jej dedko Jacob Dorneyser. Toto miesto je známe najmä vďaka ručnej výrobe snežných gúl, ktorú začal Corin predok ešte v 16. storočí. Podľa legendy mu prvú snežnú guľu daroval samotný diabol. Cora je z tohto tvorenia maličkých svetov v sklenej guli úplne unesená a poprosí dedka, aby ju to naučil. No po krátkom čase sa začnú diať zvláštne veci. V prvom rade sa u Jacoba objaví pohľadný a tajomný Niklas, s prenikavými ľadovomodrými očami, ktoré Coru neskutočne priťahujú a o ktorého návštevách pri jej dedkovi nesmie nikomu povedať. Po nociach vidí zvláštne svetlo v lese a snehové vločky sa pred jej očami menia na výstražné slová. Cora začína veriť, že na tej legende je trochu pravdy. Aké je tajomstvo prvej snežnej gule?

Pred pár mesiacmi som si potrebovala prečítať nejakú knihu, a kedže už som v tom Švajčiarsku a moja škola má perfektnú obrovskú knižnicu, povedala som si že si vyberiem niečo po nemecky. Moju prvú voľbu som nedočítala, lebo bola priveľmi zložitá, a preto som sa rozhodla zablúdiť do oddelenia pre mladistvých v nádeji, že ich knihy budú o niečo jednoduchšie. Tak mi padla táto kniha od Oliver Schlicka práve kvôli jej zaujímavému názvu a prekrásnej obálke. Aj obsah znel fajn, taká YA klasika: mladé dievča, umrú jej rodičia, nová dedina, nová škola, začínajú sa diať zvláštne veci a ona objaví nejakú veľkú záhadu a k tomu do jej mesta zablúdi nejaký pohľadný neznámy. Klišé, ale to neznamená, že sa z toho nedá urobiť niečo nové a najmä myšlienka snežných gulí ma na tom veľmi zaujala.

Cora má osemnásť rokov a jej rodinu predstavuje iba jej mama a ich susedka s malým synom. Potom ale jej mamu zrazí auto a ona iba na jej pohrebe zistí, že jej dedko ešte žije. Bez nikoho iného, na koho by sa mohla obrátiť, prijme jeho ponuku a presťahuje sa za ním do Rockenfeldu. Tam zistí, že Jacob Dorneyser je jeden z piatich výrobcov snežných gulí v tejto dedine a priamy potomok zakladateľa celej dediny aj remesla. A s výnimkou Jacoba, ktorý je ešte ako tak normálny, zvyšní sú mierne padnutí na hlavu. Vlastne, takmer všetci sú tu trochu zvláštni - od Elsy, Jacobovej kamarátky s ktorou Cora žije, ktorá sa ešte nedostala cez jednu porážku jej hokejového tímu a ktorá si niekedy potrebuje urobiť večer s jej jedinou láskou Jackom Danielsom, jej spolužiačky Laury závislej na kokaíne ktorá Coru z duše nenávidí, až po školskú psychologičku, ktorá sama potrebuje vyšetrenie. Oproti všetkým je Corin nový kamarát Moritz s jeho až stereotypne teplým správaním vlastne úplne normálny a bežný človek. A potom sa tam z ničoho nič objaví Niklas, veľmi tajomný cudzinec ktorý má s Jacobom nejakú minulosť, a nikto jej nechce povedať akú. K tomu objaví aj prípad zmiznutia mladého dievčaťa, kvôli ktorému Corina matka opustila Rockenfeld a prerušila akýkoľvek kontakt s jej otcom. Je jasné, že sa v tejto malebnej dedinke ako z vianočnej pohľadnice niečo deje, a Cora si povedala, že zistí čo.

Jedným zo silných bodov tejto knihy boli práve postavy, ktoré boli všetky celkom vtipné a originálne. Síce nie všetci boli dotiahnutí do detailov a niektorí boli trochu plochí (ako napríklad Laura a jej partia), ale každý plnil nejakú úlohu a nikto mi neprišiel zbytočný či úplne nudný a nezáživný. Možno s výnimkou Niklasa. Mám pocit, že už som natoľko presýtená všetkých tých YA romancí že potrebujem trochu viac než tajomného chalana čo príde do dediny a má pekné oči. Najväčší problém som mala s tým, ako málo im stačilo aby sa do seba zamilovali. Niklas tam v podstate prišiel, odišiel, vkuse sa tam iba objavoval, povedal jej svoj smutný životný príbeh no a potom sa do seba zamilovali. Už keď som čítala, ako Cora stále spomína tie jeho ľadovomodré oči, vedela som, že toto bude jeden z takých príbehov. Nie je to až také zlé - Niklas nie je arogantný debil na rozdiel od väčšiny chalanov z YA fantasy kníh - ale celý ich vzťah bol príšerne urýchlený a teda celkom nerealistický. Rovnako aj Cora síce prvých pár kapitol bola naozaj smutná že jej mama umrela, ale dosť rýchlo na to zabudla a po čase ju to už veľmi netrápilo. Vlastne niekoľkokrát sa stalo, že sa podobné negatívne pocity bleskovo zabudlo.


Myslím, že je to preto, lebo v tejto knihe sa toho strašne veľa deje. Naraz sa rieši legendárna prvá snežná guľa, kokaín, zmiznutie dievčaťa spred asi dvadsiatich rokov, zlá bosorka z rozprávok, súťaž o najkrajší výklad v obchode a záhady medzi vedľajšími postavami a proste je toho veľa. Na nejaké to prehlbovanie Corinho a Niklasovho vzťahu už nezostalo miesto a osobne si myslím, že ho ani nebolo treba. To, že sú spolu príbehu akosi nič viac nedalo, možno to iba urobilo to záverečné vyvrcholenie viac dramatické, ale myslím že táto kniha by pokojne mohla existovať bez akejkoľvek romance a neurobilo by ju to o nič horšou. Zdá sa, že sa toho naraz deje priveľa, ale nakoniec to všetko zapadá do seba a odpovede sa dozvedáme postupne. Nakoniec to všetko dávalo zmysel.

Teda, aspoň z toho, čo som dokázala pochopiť. Toto je prvá ozajstná kniha, ktorú som čítala po nemecky a naozaj som nedokázala porozumieť všetkému. Väčšinou som chápala pointu a niektoré veci som si aj prekladala, ak to bez nich nešlo. Pri Niklasovom rozprávaní o bosorke a Divom hone som sa stratila, čo je škoda lebo to bola jedna z najdôležitejších častí, a potom som mala po zvyšok knihy trochu problémy. Inak určite nebola zložito napísaná. Veľmi mi vyhovoval Schlickov štýl, pretože je veľmi ľahký a celkom k veci, Cora sa tam veľmi nezastavuje a nepremýšľa o filozofických otázkach. V tejto knihe by ste našli aj trochu humoru, najmä čo sa týka Elsy, ale inak všetky postavy sú tam svojím spôsobom vtipné s výnimkou Niklasa a Jacoba, tí sú trochu suchári. Cora mi samotná vôbec nevadila, čo je zázrak, lebo hlavné postavy mi väčšinou veľmi nesadnú. Ale nerobila žiadne hlúposti, ktorým by som nechápala, takže to veľmi oceňujem.

Samotný Rockenfeld mi príde prekrásny, ale tiež mierne nerealistický. Podľa popisov je to dedina snežných gúľ a hokeja a pôsobí ako miesto, kde sneží celý rok. Pokiaľ viem, nikdy sa presne nedozvieme, kde Rockenfeld leží, ale aj keby sme si predstavili, že je úplne na severe Nemecka, ani tam nie je zima po celý rok. A Rockenfeld si proste nedokážem predstaviť v lete, so všetkými tými obchodmi so snežnými guľami. Tak či tak, robí to z tejto knihy trochu vianočný príbeh. Ja som ho čítala v jeseni, ale myslím že keby som si ho prečítala opäť, zabalená v deke zatiaľ čo vonku sneží, malo by to ešte lepší efekt.

Celkovo musím povedať, že ma táto kniha pozitívne prekvapila. Očakávala som príbeh, ktorému nebudem vedieť rozumieť a čomu budem rozumieť, to mi bude pripadať ako otrepané klišé. Dostala som knihu ktorej som nielenže rozumela, ale ktorá mi prišla veľmi sympatická, vtipná a príjemne zimná. Nie je to nič svetoborné, ale veľmi ma potešila a dúfam, že ju preložia, prinajmenšom do angličtiny. Ak sa to raz stane - alebo ak nemáte problém s nemčinou - môžem vám ju iba odporučiť. Odo mňa dostáva:

ŠTYRI SNEHOVÉ VLOČKY Z PIATICH!!!

 


Komentáře

1 buttercup buttercup | Web | 13. ledna 2017 v 13:55 | Reagovat

okay, tak němčina jde absolutně mimo mě, takže nemám co napsat, ale jsem ráda, že se ti ta knížka líbila :)

2 Ivy Haven Ivy Haven | Web | 22. ledna 2017 v 14:58 | Reagovat

[1]: jasné, viem že nemčina nie je práve každého obľúbená reč, ale chcela som sa podeliť. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama