Týždeň 19: Pripravená na koniec školy

18. prosince 2016 v 16:29 | Ivy Haven |  Šesť mesiacov vo Švajčiarsku
Tento týždeň som nebola až tak mimo ako väčšinou bývam, čo môže byť aj preto lebo som konečne mala trochu pokoja a že už mi zostávajú iba tri dni školy a potom budú vianočné prázdniny. Neviem či ste si to všimli (ehm, ehm) ale ja už žijem Vianocami a som tak na 100% pripravená (až na darčeky, hm).

PONDELOK: Na matematike som zistila, že o týždeň budeme písať písomku z učiva, ktoré nám ešte vysvetľovala naša praktikantka, takže, no, opäť si trochu posedím nad prázdnym papierom, ale inak ma to nijak netankuje ani nič podobné. Na nemčine sme dostali novú knihu na čítanie a tentoraz je to posunutie sa dopredu, namiesto 18. storočia sú to 50. roky. Volá sa Der Vorleser a podľa toho, čo som si prečítala ide o nejaký vzťah medzi mladým chlapom a pätdesiatničkou alebo čo, takže to bude fakt príjemné čítať a rozprávať sa o tom. Vlastne na zajtra máme mať prečítaných asi 40 strán. Začala som? Niéé, načo? Po škole som išla do obchodov pozháňať nejaké darčeky, ale nemala som pri sebe dosť peňazí aby som ich kúpila, takže dúfam že zajtra tam ešte stále budú.

UTOROK: Po tom, čo som si to odsedela do pol šiestej v škole som šla ešte do obchodov, opäť, pretože som sa chcela popozerať nielen po darčekoch, ale aj po muffinoch. Vo štvrtok budeme mať posledný Deutschkurs pred Vianocami, takže som chcela niečo napiecť a doniesť im to, aby som bola za milú a štedrú, no nemusela niečo kupovať pätnástim ľuďom. Tiež je to dobré v tom, ak by všetci plánovali nejaké obdarúvanie, aby som aj ja mala niečo pre ostatných.



STREDA: Po škole som sa ešte zastavila v obchodoch a šla som nakúpiť nejaké darčeky, čím myslím že som kúpila jeden pre tetu a tri pre mňa, lebo takto nakupujem ja. Potom som už utekala domov, lebo ma čakalo písanie článku, prečítanie si tak štyridsať stránok na angličtinu a pečenie muffinov! Z čoho som mala celkom nervy, lebo som úplne príšerná vo varení. A to nemyslím akože "lol, vôbec mi to nejde" ale ja mám doslova hrôzu z otvoreného plameňa na sporáku, o trúbe ani nehovorím. Jediné čo ovládam je mikrovlnka, za ktorú som neskonale vďačná, lebo inak by som musela žiť na cereáliách. Takže, prišla som domov, aspoň hodinku som si trochu prokrastinovala lebo bez toho to nejde, nemala som tušenie aký článok napísať, tak som to vyriešila typickým shitpostingom a čítať som si povedala že budem až po pečení. Tá anglická kniha je inak veľmi zaujímavá, ale strašne tragická a po čase je už ťažké čítať vkuse o tom, ako sa hlavná hrdinka snaží a snaží a všetko okolo nej sa vždy poserie. Vážne, každou stranou je to iba horšie a horšie. Teta bohužiaľ odišla na večer a ja som dúfala že budem mať nejakú podporu pri pečení aby som ten dom nepodpálila, ale vysvetlila mi ako narábať s trúbou predtým. Inak rovnaké muffiny som piekla spoločne s bratrancom ešte prvý týždeň kedy som sem prišla, takže čisto teoreticky som vedela čo robiť, len nie úplne ako. Nakoniec to nebolo také zlé, nič som nepodpálila a síce som ich nedokázala tak krásne ozdobiť ako na obrázku, ale tá obrovská vrstva ozdôb, ktorými som ich pokryla to trochu zlepšila. Prikryla som ich alobalom a strčila na noc von s nádejou že ich neobjavia a nezožerú vtáky alebo čo.

ŠTVRTOK: Posledná hodina Deutschkursu pred Vianocami. A pre dvoch výmenných študentov, ktorí tu boli už pred nami úplne posledná hodina celého ich pobytu, čo je taký divný pocit. Odmietam si počítať koľko hodín zostáva ešte mne, lebo potom ma to bude stresovať. Moje muffiny sa po celom dni v mojej taške trochu zničili a nemala som tušenie, či aj budú dobre chutiť, ale učiteľ ma nechal ich rozdať a nikto si nesťažoval. Nakoniec vôbec neboli zlé, síce trochu priveľmi sladké, ale dobré. Som na seba hrdá. Bohužiaľ, nejako ma nenapadlo si ich odfotiť, čomu sama nechápem lebo inokedy fotím každú debilinu. Najmä všetko jedlo - môj počítač je plný fotiek zmrzlinových pohárov a koláčikov a podobných estetických blbostí.


PIATOK: V tento deň som nemala praktikum z fyziky a na prvej hodine písali písomku z taliančiny, ktorú som ja nemusela, takže som mohla prísť na 10:30 do školy. Bol to prenádherný pocit. Moja kamoška mi zatiaľ písala na Snapchat, ako mešká na prvú hodinu, na čo som jej mohla odpísať, že ja ešte pekne ležím v postielke. Kupodivu sme ešte zostali kamošky. Potom som mala dvojhodinovku dejepisu, na ktorej nám rozdával písomky. Ja som ani len nedostala známku, lebo za 7 bodov zo 45 mu to už nedalo. Aj na biologii sme dostávali písomku, tentoraz 3, čo je síce zhoršenie od tej minulej ale inak úplne super. Známky mi tak všeobecne dosť skáču. Predmety, na ktorých ma téma aj trochu baví sa mi väčšinou podorí vytiahnuť na tú trojku, zaokrúhlene, ale také ako je dejepis, geografia, matika a podobne sa na to niekedy ani len nepozriem. Je ťažké sa tu učiť, lebo študenti tu v podstate nemajú normálne zošity a poznámky, vkuse iba dostávajú samé papiere. Na dejepise nám dá nejaké papiere z času, o ktorom sa učíme a tie máme interpretovať a podobne, zatiaľ čo poznámky píše minimálne, no a moja nemčina nie je taká dobrá, aby som si ich mohla robiť z počúvania. Niežeby som mala nejaký veľký záujem byť expertkou na Helvetickú republiku a tak. Len mám pocit, že všeobecne tu idú s učivom viac do hlbky a učia nás to prakticky. Plánujem napísať článok, kde porovnám slovenské a švajčiarske školy, kde to trochu viac rozviniem.

Budúci týždeň, v noci z utorka na stredu príde moja rodina, čoho sa proste nemôžem dočkať. Každoročne totiž oslavujeme Vianoce spolu s krstnými, takže aj tento rok nás bude doma osem. Slávime na lyžiarskej chate v Alpách a budeme tam celkom napchatí, ale aspoň je to zábava. Naozaj netuším ako to bude s článkami, pretože zodpovedné plánovanie nie je nič pre mňa, takže uvidíme, tak či tak vám prajem šťastné sviatky.

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama