Týždeň 18: Prečo je nahovno byť výmenným študentom

11. prosince 2016 v 15:58 | Ivy Haven |  Šesť mesiacov vo Švajčiarsku
Sága toho blbého projektu z geografie prišla ku koncu s tragickým finále.

PONDELOK: Ja ani neviem, čo sa v tento deň stalo. Bola som vôbec v škole? A nie, bohužiaľ bola. Dokonca som aj bola na praktiku z chémie, na ktorý som minulý týždeň zabudla.

UTOROK: Na telesnej sme začali hrať lakros, viete, to čo hrajú v Teen Wolf. Je to normálne aj zábava, aj ked chytiť loptičku do siete sa mi podarilo iba ak si ju sama hádžem do steny. Ale povedala by som, že tento šport dokážem aj strpieť. Očakávam, že keď nabudúce pôjdem do lesa, pohryzie ma tam vlkolak a ja sa vrátim do školy so skvelými reflexami, prijmú ma do lakrosového tímu a odrazu sa okolo mňa začnú točiť Tyler Hoechlin alebo Colton Haynes. Vlastne ak so mnou bude jeden z nich, ani veľmi nepotrebujem tie vlkolačie schopnosti, vzhľadom na to ako veľmi majú teraz všetci z Teen Wolf posratý život. Celkom by som sa zaobišla bez tej traumy. Jeden výmenný študent mi napísal, aby sme si navzájom ostrihali vlasy, pretože obaja máme sidecuty a potrebujú súrne aby ich niekto vyholil. On sa o to pokúsil žiletkou, čo je naozaj blbý nápad. My máme doma strojček, ale je starší než ja a teda poriadne ani nefunguje a nikto sa neodvažuje mi ním vlasy ostrihať. Moje vlasy sú trochu ako moje obočie, nikto sa ich nedotkne až na mňa samu a odborníka, a teda som nemohla súhlasiť, ale povedala som mu, že mu strojček požičiam nech to skúsi na jeho vlastné nebezpečie.


STREDA: Tento deň som začala písomkou z angličtiny. Nebola som si úplne istá, či ju budeme mať, lebo naša učiteľka bola deň predtým chorá, ale počula som, že ona do školy na písomku príde aj keby mala tuberkulozu a vykašliala krv. Naozaj tu bola a pekne som si písomku napísala. Narozdiel od tých našich tam bolo iba čítanie s porozumením a slovná zásoba, ale bolo toho veľmi veľa aj dosť ťažké. Potom môj deň pokračoval rovnako ako každý iný deň v tomto týždni, teda vkuse som riešila nadchádzajúcu prezentáciu z geografie a chcela to mať už konečne za sebou.



ŠTVRTOK: Voľný deň! Na toto som sa veľmi tešila, pretože nielenže som sa mohla vyspať (boh vie ako veľmi som potrebovala spánok) ale aj som mala dosť času na prípravu toho projektu, pretože inak by som trčala v škole do pol šiestej na Deutschkurse. Ale samozrejme som to ja, takže som prokrastinovala ako som mohla, nechala som si všetko na večer a potom bolo osem hodín a ja som začala zmätkovať a stresovať sa. Musela som si napísať svoj text na papiere, aby som mala z čoho hovoriť, a bola som tak mimo že som ho napísala na ťahák. Ten som potom roztrihla a až potom mi došlo, že som si práve zničila svoj jediný ťahák ktorý som tu mala, takže super, bola som naozaj v dobrom rozpoložení.


PIATOK: Takže po týžni, kedy sa nič moc nedialo prišiel deň, kedy sa stalo všetko. Začalo sa to - ako inak - mojim meškaním. Ráno sme mali dvojhodinovku praktika z fyziky, na ktorom nám práve rozdával výsledky práce, ktorú sme robili pár týždňov dozadu. Bola som v dvojici s mojou spolužiačkou a dostali sme 4.5 a priemer triedy bol 5.1 čo samozrejme nie je také zlé. Učiteľ jej povedal, že jej dá bonusový bod za to že pracovala so mnou alebo si môže urobiť celú skúšku ešte raz. To je to, čo je tak nahovno ked je človek výmenný študent. Odkedy som sem prišla moje spolužiačky boli strašne milé a veľmi sa snažili ma nejako prijať a pomôcť mi s čím mohli. A ked učitelia zistili, že niečo aj z nemčiny rozumiem, jednoducho mi nedovolili sa ulievať a nerobiť projekty. Ibaže to obrovské množstvo skupinových prác ktoré robíme so mnou niekto musí mať, a dobre viem že ich sťahujem dolu. Nikto práve neskáče radosťou do vzduchu že v ich skupine bude výmenná študentka, pretože to znamená, že musia urobiť viac práce a nielenže mi musia všetko na trikrát vysvetľovať, moja výsledná práca aj tak nebude taká dobrá pretože to proste nejde. Nikto sa samozrejme nesťažuje, sú to vážne zlaté baby, ale je to nepríjemný pocit byť na obtiaž. Takže sa snažím ako môžem a robím všetko preto, aby som im čo najmenej prekážala a bola nejako užitočná a preto tú školu beriem tak vážne. Niektorí si myslia že výmenní študenti chodia do školy ako na prázdniny a je to všetko pohoda a v určitom zmysle aj je. Ale ked vidím ako veľmi sa moje spolužiačky snažia nie som schopná sa na všetko úplne vysrať a nič neurobiť. A to isté bolo aj s tým projektom na geografiu, pretože viem ako veľmi na tej známke záleží a ako veľmi je prísny náš učiteľ a neodpustila by som si to, keby kvôli mne nedostali dobrú známku.
Samozrejme, v momente prezentácie sa pokazilo všetko, čo sa mohlo pokaziť. Mali sme to inak dobre vymyslené. Začali sme tým, že sme doniesli prskavky a zapálili ich, pretože v projektoch sme hovorili aj o ohňostrojoch. Saozrejme, podarilo sa nám zapáliť iba jednu. Ja som začínala všeobecným predstavením Cíny, teda som sa zakoktala v každom druhom slove a nakoniec som to iba prečítala z papiera. Potom som mala preklikávať slajdy, ale niekoľkokrát som sa pomýlila. Zvyšok sa tiež nijak veľmi nezlepšil. Jedna z našej skupiny sa zakoktávala a bol to pre ňu obrovský problém povedať text, ale vyriešili sme to tým, že všetko nahovorila už predtým a chceli sme to tam pustiť ako zvuk, samozrejme technika nefungovala a začala ísť až niekedy na konci. Bolo to celé tak trochu fail. Ale ukončili sme to napečeným čínskymi koláčikmi šťastia, v ktorých bol odkaz s podakovaním za pozornosť. Ako hovorím, vymyslené sme to mali fakt dobre. Ale veci ktoré sa úplne nedali ovplyvniť - moja prítomnosť, koktanie, nefungujúca technika z toho urobili tak trochu trapas. Hodnotenie sme ešte nedostali, takže uvidíme, ako to všetko dopadne.

Potom som si ešte napísala písomku z biologie a konečne bol víkend. Piatok som opäť bola von a celú sobotu som mala taký divný pocit, ked cítite, že by ste niečo mali robiť, ale nemáte čo. Bola som tak naučená, že sa každý deň stresujem kvôli niečomu, že mi bolo až divné, že mám konečne deň oddychu. Dokonca ani budúci týždeň ma nečaká nič špeciálne (s výnimkou projektu z ekonomiky, ale netuším čo s ním lebo dievčatá s ktorými som v skupine mi o ňom nič nepovedali, tak fakt neviem). Takže tak, to bol môj týždeň. Strašiak posledných týždňov konečne zmizol, takže aspoň to je pozitívne.

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama