Týždeň 16: Takmer nám zhorel stánok s trdelníkmi (trikrát)

27. listopadu 2016 v 16:30 | Ivy Haven |  Šesť mesiacov vo Švajčiarsku
Takže, prežila som nejak šestnásty týždeň.

PONDELOK: Konečne som dokončila a odovzdala svoje práce na výtvarnú! Dopadli o dosť inak, než som plánovala, a v porovnaní s krásnymi kresbami mojich spolužiačiek pôsobili celkom smutne ale hej, aspoň to mám za sebou. Inak po hodine som si to akosi poplietla a v domienke, že praktikum z chémie má druhá skupina som šla domov. Až o dva dni na to som zistila že nie, vlastne som chémiu mala mať aj ja. A ja som uvažovala prečo sa ma chemikár v utorok pýta, či mi chýbania tiež má zapisovať alebo nie.

UTOROK: Už dva týždne sme v tento deň robili na telesnej partnerskú gymnastiku, čo je celkom zábava, keby to nebolo také ťažké. Teda, ja nedokážem urobiť poriadne ani kotrmelec, takže moja úloha spočíva v kľačaní na zemi a robení podložky ostatným. Ono je to vlastne dosť smutné, že po mne všetci iba stúpajú. Normálne by som sa urazila, keby som nebola taká neschopná. Uprostred dňa mi inak odišli moje milované topánky (RIP). Teda, dieru v podrážke mali už nejaký ten čas, ale ja som ju statočne ignorovala. Dnes mi ale spolužiačka na ne stúpila a celá päta sa úplne odtrhla.


STREDA: Zobudila som sa s takou boľavou gučou v hrdle, až som nedokázala nič prehltnúť. Povedala som si super, očividne budem čoskoro chorá - a prečo nie práve v čas, kedy toho mám tak veľa v škole a nemôžem sa na to vykašľať, lebo väčšinou sú to projekty spoločne s mojimi spolužiačkami? V tento deň sme mali aj test z fyziky a iba teraz som zistila, že môžeme mať ťahák so všetkými vzorcami. Vtipné je, že na hodinách som akosi ani nepostrehla, že potrebujeme nejaké vzorce. Spolužiačka mi dala odpísať ten jej a nerobím si srandu, išlo o vzorce na celý jeden riadok, do ktorých sme potrebovali aj nejaké uhly a sínus a cosínus? A ja som si za posledné týždne vôbec nevšimla, že by sme niečo také počítali? Zmeškala som snad nejaké hodiny alebo čo? Inak je asi jasné, ako teda dopadla moja písomka.



ŠTVRTOK: Guča z hrdla zmizla a nahradila ju nádcha. Neviem či je to nejak lepšie, ale do školy som musela ísť tak či tak. Našťastie ale s vedomím, že moja kamoška z USA doniesla tekvicový koláč, lebo bolo Vdakyvzdanie! A tak sme ho mohli na Deutschkurse osláviť. Predtým sa ale náš učiteľ rozhodol urobiť nám trochu tej hudobnej chvílky a hodinu začal tým, že nám zaspieval pár pesničiek - vo švajčiarskej nemčine. My sa samozrejme učíme Hochdeutsch, takže predpokladám, že sa iba chcel pochváliť, že vie hrať na gitare a spievať, ale bolo to vážne milé. A dosť divné. Vybral klasickú pesničku od Maniho Mattera s názvom Ds Lotti Schillet, teda Lotti škúli, ktorej originál som bohužiaľ nenašla. Okrem toho ná pustil aj japonskú verziu tejto pesničky - akokoľvek divne to znie - ktorá milú pesničku pre deti posunula na vyššiu úroveň pesničky pre deti na drogách. Ani túto som na YouTube nevedela nájsť, iba inú pesničku od nich, ale aj podľa nej si môžete dobre predstaviť aké zvláštne to bolo. Takže áno, bola to veľmi... špeciálna hodina.


Ale inak najzaujímavejší moment tohto týždňa bola sobota, kedy som šla predávať trdelníky a škoricové slimáky na vianočný trh v blízkom meste. Som dosť nachladnutá a obávala som sa, že nakoniec tam ani len nepôjdem, čo by na jednu stranu bolo super, ale na druhú by som si nič nezarobila. Takže som tam teda šla s troma balíčkami vreckoviek. Dorazili sme o jednej, o druhej sme už mali všetko rozložené a začlao sa predávať. Išlo to celkom od ruky, ľudia chodili pravidelne celý deň, najviac ale teda okolo tej piatej. A všetci títo ľudia sa veľmi chceli rozprávať, v švajčiarskej nemčine, ktorá nie je práve moja silná stránka, takže ja som tie trdelníky zatiaľ pripravovala a ujo sa rozprával so zákazníkmi, vysvetľoval im odkiaľ to pochádza a podobné veci. Inak to nie je nič zložité, človek iba potrebuje cesto, z ktorého sme mali desať kíl pripravených už dopredu, ku tomu špeciálnu pec, do ktorej sa dajú vložit drevené paličky a otáčajú sa a ku tomu ešte veci ako cukor, škoricu, kakao či vanilku, podľa toho akú príchuť si ľudia želajú. Zoberie sa cesto, rozreže sa na malé kúsky, tie sa rozvaľkajú, natočia sa na drevené paličky, namočia do cukru, v peci sa cukor pekne karamelizuje a potom ich človek posype príchuťou a je to. Jediný problém je dávať pozor na to, aby sa nepripálili, čo je celkom ťažké ked ich človek pripravuje naraz štyri. V istý moment som hľadela do pece a čakala pár sekúnd, kedy bude trdelník dopečený, kedy odrazu začal horieť. Na toto ma nikto nepripravil a nevedela som, či mám spanikáriť alebo čo. Ujo ho jednoducho vybral, sfúkol oheň, odrezal obhorený kúsok a vložil späť. Toto sa nám stalo ešte dvakrát, našťastie vždy sme ten požiar rýchlo uhasili. Ja som si párkrát popálila prsty, raz nám trdelník spadol na zem, ale žiadna veľká nehoda sa nekonala. Prišli za nami všetci naši známi, z ktorých je veľa slovákov a čechov, takže asi hodinu sme sa tam rozprávali iba po slovensky a bolo to fakt príjemné.
Potom, asi o tej šiestej som začula zvláštne zvuky. Pripomínali mi ohňostroj alebo delá alebo niečo podobné. O pár minút sa tam objavil zástup asi dvadsiatich chlapov oblečených v bielych košeliach s kapucami. Každý z nich niesol obrovský kravský zvonec a ako tak pochodovali, rytmicky nimi búchali, čo vydávalo taký hlasný zvuk ktorý doslova rozplakal malé deti. Nemala som tušenie čo sa deje. Prichádza apokalypsa? Alebo je to nejaká švajčiarska odroda Ku Klux Klanu ktorý neskoro oslavujú víťazstvo Donalda Trumpa?
Muži obišli dvakrát celý jarmok, zmizli preč do mesta a potom ho cestou späť opäť prešli, s takým množstvom hluku, z ktorého sa všetko naokolo triaslo. Bolo mi vysvetlené, že je to nejaká švajčiarska tradícia súvisiaca s pastiermi, ktorí zháňajú kravy z pastvín a dodnes je to veľmi populárne. To asi dáva viac logiky než švajčiarský Ku Klux Klan, ale človek nikdy nevie.


Teraz je nedeľa, ja som nachladnutá, vkuse kašlem a dnes ešte musím urobiť projekt na geografiu a preložiť ho do nemčiny, lebo zajtra ho už musím mať hotový a ja si nedokážem normálne naplánovať čas a musím robiť všetko na poslednú chvíľu. Cítim, že niekedy tento týždeň ma choroba konečne skolí a ja už nebudem schopná ísť do školy, ale dovtedy pokračujem v trápení sa a nostalgicky spomínam na časy, kedy som dokázala dýchať oboma nosnými dierkami. Bola to krajšia, jednoduchšia doba.

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama