Týždeň 6: Absolútne vyšťavenie

18. září 2016 v 16:04 | Ivy Haven |  Šesť mesiacov vo Švajčiarsku
Dôvod, prečo som tento týždeň pridala iba jeden článok a nie dva, ako väčšinou je celkom jednoduchý: bola som úplne, ale úplne unavená. To som bola samozrejme aj predtým, ale po istom čase som očakávala, že sa to trochu zlepší. No zatiaľ som na konci každého dňa rovnako mŕtva.

PONDELOK: Posledné týždne som jasne cítila, ako sa všetko zlepšuje. Postupne som dokázala viac chápať aj rozumieť, dokonca aj trochu hovoriť. No začínam mať pocit, že sa to akosi zastavuje. Koverzácie v škole sú stále krátke a stručné, väčšinou iba počúvam a polovicu ani nerozumiem, no hanbím sa neustále sa pýtať. Kým nikto nehovorí so mnou, dá sa to vydržať. Mám taký blbý zvyk prikyvovať a usmievať sa aj keď ničomu nerozumiem a dúfať, že si nikto nevšimne ako mimo naozaj som. Asi to veľmi nefunguje, vzhľadom k tomu že mi všetko vysvetľujú na dvakrát. Moje dni v škole by sa dali popísať ako odpočítavanie času, kedy sa skončí. Je to priveľké číslo. Jedna vec, ku ktorej mám obrovskú nechuť je práve BG, teda výtvarná. Z nejakého dôvodu mi vadí viac než napríklad dvojhodinovka matiky, ktorú máme ráno. Najmä preto, lebo na zvyšných predmetoch mi stačí počúvať a robiť si poznámky a nikto veľmi nerieši, či pracujem alebo nie. Na BG ale musím kresliť, a ja nenávidím kreslenie. Naša učiteľka je skutočná umelkyňa a zadanie je málokedy jasné, poprípade je jednoducho nudné, ako štúdia objektu, čo sme robili minule. Nikdy by ma nenapadlo, že mi blbá výtvarná bude vadiť, ale stalo sa. Okrem toho sme mali labák z chémie a naozaj sme niečo robili. O týždeň máme praktickú skúšku, kde budeme musieť vedieť veci ako zapáliť Bunsenov horák, premiestniť pipetou presné množstvo tekutiny do druhej nádoby či odvážiť 13 miligramov takej látky. To posledné je úplne najhoršie, lebo váhy, ktoré používame, sú veľmi citlivé a zároveň spomalené. Presne 13 miligramov sa mi nepodarilo odvážiť ani raz.



UTOROK: V tento deň som zistila niečo skutočne úžasné - tú praktickú skúšku z chémie nebudem musieť robiť. Aby bolo jasné, nemám tušenie ako to bude s písomkami. Niektorí učitelia chcú, aby som ich písala - očividne im nevadí opravovať niekoľko strán napísaných príšernou nemčinou dievčaťom, čo nemalo tušenie čo sa celú hodinu robilo. Iní zase odo mňa nechcú nič. Chemikár je niečo medzi. Síce nemusím robiť žiaden praktický test, čo budem robiť na písomnom netuším. Mám obavy, pretože v utorok si spomenul, že vlastne nemám učebnicu, teda, papiere, na ktorých majú učivo, lebo učebnice a zošity sa tu veľmi nenosia. Doniesol mi celý FASCIKEL. Nepreháňam. Má to presne 694 strán a obsahuje to asi všetko, čo sa učili. Utešil ma, že si ho nemusím nosiť celý na každú hodinu, stačí mi vybrať si papiere, z ktorých sa práve učím. V živote by som so sebou neťahala 700-stranový fascikel papierov, ale je pekné, že ma tak uistil. Potom samozrejme nasledovala dvojhodinovka telesnej, môjho druhého obľúbeného predmetu. Každý utorok a štvrtok ráno sa modlím, aby sme prosím nehrali baseball. A nehrali sme ho! Nie, hrali sme... softball. Nemala som tušenie, čo je to softball, takže najprv som sa potešila. Potom učiteľka vytiahla baseballové loptičky a pálky. Vysvitlo, že softball je baseball pre ženy, teda je to to isté, len predpokladám, že tá loptička je trochu jemnejšia? Aspoň to hovorí názov. Takže moje modlitby a prosby neboli vyslyšané a ja som opäť musela hrať baseball, šport, ktorý mi absolútne nejde a ktorému vôbec nerozumiem. Bolo to príšerné? Absolútne.

STREDA: V stredu sme mali náš posledný výlet s výmennými študentmi. Z toho dôvodu mám stredy rada, taktiež preto, lebo nemáme prvú hodinu, druhá je angličtina a tretia je voľná, čo je skvelý začiatok dňa. Tento týždeň som ale mala trochu obavy, lebo sme mali naplánovanú túru na Wildspitz, najvyšší vrch celého kantonu. Začali sme až o piatej a vrátiť sme sa mali o desiatej, teda celý deň preč. Taktiež mi všetci hovorili ako strašne strmá tá túra je, a mali úplnú pravdu. Už po prvých piatich minútach som si myslela, že toto nemám šancu zvládnuť. A to nám hovorili že to bude jemná túra. Ak toto bola jemná túra, vo voľnom čase asi chodia na Mount Everest. Našťastie som nebola jediná zničená a ani ostatní výmenní študenti nie sú práve športovci, takže sme sa mohli trápiť spoločne. Myslím, že to skutočne utužilo náš vzťah. Aspoň dúfam, lebo zatiaľ sme toho všetci spolu veľa neurobili a po tomto je možné, že sa naozaj budeme stretávať iba na Deutschkurs. Túra nemala trvať dlho, iba 40 minút, takže nám zabrala asi hodinu a pol. Na vrchu sme sa samozrejme odfotili, všetci ostatní si opäť zobrali vlajky a ja som na ne opäť zabudla a potom sme sa konečne mohli najesť v reštaurácii a zadarmo. Jedlo zadarmo je jedno z mojich obľúbených slov. Kým sme jedli a príjemne sa rozprávali, zotmelo sa. Dolu sme šli iba s baterkami v čistej temnote, strmým kopcom plným kameňov. Určite to bol zážitok, ak sa niečo veľmi nebezpečné dá nazvať zážitkom. Ako som sa vrátila domov, takmer som odpadla a šla som si ľahnúť.


ŠTVRTOK: V tento deň som samozrejme nedokázala vstať, lebo som bola tak unavená. Mala som bežať na autobus, ale s mojou svalovicou to jednoducho nebolo možné a tak som ho zmeškala a teda som meškala asi 15 minút na prvú hodinu. Učiteľ to našťastie veľmi neriešil. Na telesnej sme tentoraz hrali niečo, čo bol ako tenis keby sa spojil s futbalom? Boli tam bránky a tenisová loptička a rakety. V živote som o takomto športe nepočula, ale robiť som ho musela tak či tak. Bola to katastrofa? Totálna. Pokazila som čo som mohla a strápnila som sa najviac, ako sa len dalo? Samozrejme. Budem to robiť po zvyšok pobytu? Nepochybne. Potom ma čakal Deutschkurs, cez ktorý sme mali písať test. Ak si myslíte, že som sa včera o pol jedenástej večer unavená začala učiť nemecké slovíčka z matematiky... Počkať, to si zaručene nemyslíte. Chcela som učiť cez dve hodiny pred Deutschkursom, lebo mi odpadli, ale prvú som samozrejme bola iba na mobile a oddychovala a cez druhú som stretla inú výmennú študentku a radšej sme šli do Starbucks. Na teste som polovicu odpísala a druhú si tipla, ale je to vlastne jedno. Neznámkujú ma, len náš učiteľ nie je veľmi príjemný a obávam sa, že nás zdupe pod čiernu zem, ak to nenapíšeme dobre.

PIATOK: V piatok som nemala prvé dve hodiny, takže som konečne mohla spať. Nedokázala som to a zobudila som sa asi o siedmej. Napriek tomu, že som už nedokázala viac zaspať, cleý deň som bola unavená. Vôbec, ešte neubehol školský deň čo by som nebola unavená. Tento švajčiarsky život je nesmierne náročný.

Dokonca aj víkend bol celkom aktívny - včera sme mali akési susedské posedenie, grilovalo sa, všetci doniesli trochu jedla a mohli sa zoznámiť. Ja som osobne svojich susedov poriadne ani nevidela s výnimkou tých pár tínedžerov, s ktorými vždy čakáme na zastávke. Potešilo ma, že polovica sú vlastne cudzinci a väčšinu času sme hovorili po anglicky. A jedlo bolo tiež výborné (ako som hovorila, jedlo zdarma!) takže to nebolo tak zlé ako som očakávala. Je nedeľa a mňa zajtra ma toto všetko očakáva opäť. Bude to zázrak, ak sa ráno zobudím, takže mi držte palce.


 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama