Týždeň 5: Najlepší moment môjho života

11. září 2016 v 13:44 | Ivy Haven |  Šesť mesiacov vo Švajčiarsku
Piaty týždeň ubehol strašne rýchlo. Myslím, že už sa do toho pomaly dostávam, aj ked je to stále ťažké. Samozrejme, je to iba preto, lebo sme mali výlety! Z nejakého dôvodu sa tu robia školské výlety už na začiatku roka. Nemám tušenie prečo, ale kto by to riešil, keď má šancu ísť do továrne na čokoládu?!


PONDELOK: Pondelky nemám rada, všeobecne preto, lebo sú to pondelky, ale aj preto, lebo máme samé dvojhodinovky a všetky sú dosť nudné. Máme Bildnerishes Gestaltung, teda výtvarnú na vyššom leveli, a je to síce lepšie než učiť sa noty a hrať na hudobnom nástroji, ale stále. Nuda! Moja trieda už minulý rok pracovala na nejakom veľkom projekte o Tolerancii, kde mali za úlohu urobiť také menšie obrázky s touto témou. Ony ich majú už 16, ja som stihla 3. Tak či tak, zlepili sme ich dokopy a urobili z nich také malé knižočky, ktoré by neskôr chcela niekde vystaviť. Dúfam že niekam, kde ich nikdy neuvidím.


UTOROK: Toto bol skutočne dobrý deň, highlight môjho pobytu, môjho života. Triedny výlet, a nešli sme nikam inam než do továrne na čokoládu. Našťastie, nepatrila Willymu Wonkovi ani nás tam nikto nenaučil lekciu o skromnosti brutálnym spôsobom. Namiesto toho sme mohli ochutnať koľko čokolády sme chceli a dokonca si urobiť vlastnú. Táto továreň sa nachádza v Roote, čo je asi tak polhodina cesty od Zugu. Nanešťastie, naša triedna má rada turistiku a tak sme sa namiesto toho odviezli do Luzernu a odtiaľ pešo šlapali tri hodiny. To som vôbec neočakávala a zobrala som si obyčajné plátené tenisky, ktoré na to vôbec neboli prispôsobené. Po celú cestu som sa snažila trochu si pokecať s mojimi spolužiačkami, a celkom to aj šlo. Potom sme našťastie dorazili do samotnej továrne Aeschbach (môžme trochu precítiť tú stránku? Chocoevents? Chocogreets?). Kedže nás bolo dosť, rozdelili sme sa na dve skupiny - jedna si šla pripraviť čokoládu a druhá na prehliadku. Tú viedla milá staršia dáma ktorá bohužiaľ hovorila švajčiarskou nemčinou a tak som z výstavy veľa nemala, až na to, čo mi preložila triedna učiteľka. To ale až tak dlho netrvalo a potom sme sa mohli sami poprechádzať po miestnosti (a ochutnať čokoládu). Bol tam stojan so šiestimi rôznymi druhmi čokolády, od 80% cez karamelovú po čisto mliečnu. Okrem toho tam boli truhlice s čokoládovými mincami, jeden model mesta z čokolády a dokonca také tie čokoládové fontánky, z ktorých sme si mohli nabrať čokolády a potom si do nej pridať iné dobrotky. Bol to proste raj na zemi. Potom, čo sme sa dostatočne napráskali, niežeby to bolo ťažké, sme si šli urobiť vlastnú čokoládu. Funguje to tak, že nám napustia formičku horkou alebo obyčajnou čokoládou a kým nestrvdla, mohli sme do nej pridať, čo sme chceli, Mali sme osem možností, ako napríklad mandle, maliny, lentilky, karamel, kokos, oriešky a všetko možné, čo som ešte nespomenula.Spolužiačky si ich opatrne ukladali do krásnych vzorov a tvorili hotové umelecké diela. Ja som proste zobrala všetko, čo vyzeralo dobre, a hodila som to tam. Výsledkom je 200 gramov cukrovky v čokoláde, ale vyzerá, že to za tú chorobu naozaj stojí. Plánujem sa s ňou podeliť, ked sa vrátim späť na Slovensko. Ak by som toto totiž zjedla sama, asi by som umrela. Dá sa predávkovať čokoládou? Tou mojou určite.

Mojím novým celoživotným snom je vykúpať sa v čokoládovej fontáne. Potom budem vedieť, že moja životná úloha je splnená a lepšie to už nebude.

STREDA: Byť výmenným študentom má svoje výhody, napríklad takú, že som šla na další výlet, zatiaľ čo moje spolužiačky mali nemčinu. Tentoraz sme šli do jaskýň, ktoré sa nachádzajú tu v blízkosti. Neviem prečo ma nenapadlo, že v jaskyniach bude mokro. Teda, viem, že som trochu blbá, ale prečo som si opäť zobrala moje plátené tenisky? Každopádne, moje nožičky to prežili v relatívnom suchu. Samotné jaskyne neboli nijak veľké, trvalo nám to asi trištvrte hodinu? Moja klaustrofobická myseľ v niektorých momentoch nebola práve nadšená, ale nebolo to zlé. Inak jaskyne boli naozaj krásne a strašne rada by som vám ich ukázala, ale logicky tam bolo nielen mokro a zima, ale aj tma, a moje fotky nie sú nijak moc kvalitné. Proste si to predstavte asi tak desaťkrát krajšie a s farebnými svetlami.

ŠTVRTOK: Bohužiaľ, po týchto krásnych výletoch nastal deň, kedy som opäť musela ísť do školy na celý deň a dokonca tam byť do pol šiestej lebo Deutschkurs. Bolo to o to horšie, že z angličtiny sme mali za úlohu napísať báseň, teda, za úlohu sme mali napísať slová ktoré použijeme v ľúbostnej básni. Ja som nebola v škole, ked nám zadávala úlohu a akosi mi to všetci vysvetlili inak, takže som bola vážne zmätená. Okrem toho som bola v stredu večer strašne unavená a povedala som si, že na to kašlem a napíšem to v škole. Nakoniec sme všetci písali naše básne cez hodinu. Naša učiteľka je pôvodom Angličanka a vyučuje nás akoby by sme tiež boli na anglickej škole, teda celú hodinu po anglicky, čítame si literatúru a píšeme vlastné básne. Nehovorím, že je to zlé, ale je to celkom náročné. Deutschkurs bol taktiež náročný. Učí nás Herr Kaiser, zlatý pán, ktorý je ale mierne mimo. Ostatní výmenní študenti, ktorí doteraz chodili iba na Deutschkurs, tiež začali školu a teraz trpíme všetci spolu. Herr Kaiser sa ale venuje najviac im a nám ostatným štyrom, ktorí sme nemčinu mali v škole, dáva nejakú vlastnú prácu. Ja som mala písať príbeh o jednej z asi 459 tém, z ktorých boli všetky divné. Nakoniec som si vybrala Bola som naklonovaná! a napísala som tento fakt divný príbeh o tom, ako som zistila, že moje dvojča vlastne nie je dvojča, ale klon, ktorý vytvorili naši rodičia, keď moje skutočné dvojča umrelo pri pôrode. Nie, nie som schopná napísať niečo, čo je normálne.

Je to divné moderné umenie alebo vnútro mimozemskej lode plnej plesne a iných nechutných vecí? Ani jedno, iba neprofesionálne fotky jaskýň v tme.

PIATOK: Poznáte to. Je piatok a jediné, nad čím uvažujete, je to, kedy konečne pôjdete domov a budete mať pokoj. Bohužiaľ, začínať som musela o 7:40, lebo sme mali labák z fyziky. Ak mi na Slovensku príde fyzika strašná, tu mi príde vtipná. Je ťažké brať labáky vážne, keď nemáš tušenie čo sa okolo teba deje a meriaš niečo, čomu hovoria Geschwindigkeit. A fakt, že učiteľ vyzerá ako Frankeinstein veľmi nepomáha. Neviem, či mi to ale bude pripadať vtipné cez písomku a ja nebudem schopná nič napísať.

Po náročnom týždni konečne prišiel víkend. Pre mňa je víkend zaslúženým vykúpením. Nemala som ale žiaden program, takže som v sobotu šla s krstnými zbierať huby. V živote som nezbierala huby. Neviem o nich nič. Som posledný človek, ktorému by ste mali veriť so zbieraním húb. Vôbec, bola to akási veľká akcia s asi dvanástimi a my traja sme našli asi tak 5 húb, z toho iba dve boli jedlé. Pán, ktorého sem pozvali, všetky huby rozobral a dal nám prednášku, z ktorej som nič nerozumela (nepripomína vám to niečo?). Neskôr sa z nich varilo rizoto a opekalo sa prasa. Potom, čo z kôpky vybral smrteľne jedovaté huby som si povedala, že akosi nemám chuť, a odviezli ma domov.

Dnes si zase ideme urobiť výlet do St. Gallenu, mesta, kde bude môj bratranec od pondelka študovať. Ideme mu do bytu zaniesť posledné veci a tiež sa tam trochu poprechádzať. Malo by to byť veľmi pekné miesto, takže uvidíme.

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama