Týždeň 3: Ako prežiť prvý týždeň v škole a zblázniť sa iba trochu

28. srpna 2016 v 20:36 | Ivy Haven |  Šesť mesiacov vo Švajčiarsku
Iste, Švajčiarsko je kúzelná krajina, ale určite má aj isté nevýhody. Prvou a najhoršou z nich je, škola sa začína už 22. augusta. Zatiaľ čo moji spolužiaci si mohli užívať posledné dni prázdnin, ja som sa musela pripravovať na školu, a čo je horšie, švajčiarsku školu.

Myslím, že najhlavnejšia otázka je, čím sa líši slovenská a švajčiarska škola? Nuž, poďme sa na to pozrieť.

1. Začiatok školy je naozaj už v auguste. Na druhú stranu sa škola aj skôr končí, a teda majú rovnako dlhé letné prázdniny. To ale neplatí o všetkých prázdninách, ktorých majú Švajčiari viac. V oktobri majú moji spolužiaci dva týždne prázdnin, a týždeň pred a po nich majú prax. Čo to znamená pre mňa? Nuž, buď zostanem celý mesiac doma, alebo dva týždne s nižšou triedou.

2. Táto škola je zbytočne obrovská. Navštevujem Kanti, čo je škola pre celý kanton (okres) Zug, teda je logické, že tu bude veľa žiakov. Ale toto je priveľa. Kanti má deväť budov a obrovský areál a keby som nedostala mapu a nenasledovala by som všade spolužiačky, bola by som stratená. Vlastne mi spomínali, že už tu jednu výmennú žiačku museli hľadať. Aj tried je veľa, najmä preto, lebo sú menšie ako tie naše. V mojej, 5A, je asi 15 žiakov. Ale zatiaľ čo u nás existujú maximálne 4 triedy v jednom ročníku, tu sa človek stretne aj s 4L. Takže hej, obrovské množstvo žiakov.


3. Spolužiaci sú celkom milí. Jeden z mojich najväčších strachov, keď som sem prišla bol, že ma spolužiaci nebudú mať radi. Od všetkých počúvam, že Švajčiari sú chladní a uzavretí, a je ťažké sa s nimi spriateliť. Buď to platí iba na dospelých, alebo mojim spolužiačkam sľúbili zlepšenie známok, ak sa o mňa postarajú, pretože sú vážne zlaté. Je mi to až takmer čudné. Nejakým spôsobom pochopím, že im nevadí, že za nimi všade chodím a že mi všetko musia vysvetľovať na dvakrát, ale aby sa sami ponúkli, že so mnou budú v skupine na fyzike? To už je naozaj divné.


4. Telesná je stále príšerná. Bol to iba týždeň a už je mi jasné, že to bude moja najnenávidenejšia hodina. Na Slovensku je u nás jednoduché proste necvičiť. Stačí povedať, že si človek zabudol telesnú a hotovo. Tu to bohužiaľ neplatí. Ak si človek totiž zabudne telesnú, bude si musieť obliecť náhradnú, ktorú má učiteľ v kabinete a ktovie kto všetko si ju už obliekol. Skutočne tragické. A šport sa tu berie naozaj vážne. Zatiaľ čo u nás sme každú hodinu hrali volejbal alebo badminton alebo niečo, tu nie. Vo štvrtok sme napríklad hrali baseball, ktorý som v živote nehrala a nemala som ani tušenie, ako sa hrá, okrem toho, že sa hádže a chytá loptička a niekto musí vkuse utekať. Asi to isté som chápala aj na konci tejto hodiny. Učiteľ hovoril iba švajčiarskou nemčinou, ktorej nerozumiem, takže mi to vysvetľoval po anglicky, ktorú on zase tiež dobre nevedel, takže mi to vysvetľovali spolužiačky. Skončilo to tak, že som proste robila, čo mi povedali, zatiaľ čo na mňa kričali, či mám ešte bežať alebo už nie. Bol to príšerný trapas a najradšej by som si vybavila, aby som cvičiť už nikdy nemusela.

5. Škola je dlhá. Ja osobne ju mám dvakrát do týždňa až do 17:35, aj ked to je iba preto, lebo mám vtedy ešte dvojhodinovku taliančiny a nemčiny. Inak ale vždy trvá aspoň do štvrtej, čo je pre mňa, navyknutú, že posledná hodina sa skončí o 14:20, absolútne nepredstaviteľné. Ked ku tomu človek pridá fakt, že sa celý deň musí sústredovať na nemčinu, je mu do plaču. Zatiaľ každý deň som prišla domov úplne vyšťavená a unavená. Najhoršie je, že sa začína o 7:40, a keďže bývam tak daleko, musím vstávať o šiestej. Vlastne prvý budík mám o 5:30. Celkovo ich mám tri, aby som sa vôbec zobudila. Teda, mohla by som vstávať o 6:15 a proste si ráno nerobiť žiaden make-up, ale do toho sa mi nechce, viete? Jeden z dôvodov, prečo je škola taká dlhá je aj to, že tu majú obednú pauzu celú jednu hodinu. Za taký dlhý čas si človek môže pokojne zájsť priamo do mesta a naobedovať sa tam, alebo si niečo kúpiť v školskej jedálni. Ja si osobne nosím jedlo z domu a zohrejem si ho tu, lebo áno, majú tu mikrovlnky. Okrem toho tu z nejakého dôvodu majú plno dvojhodinoviek, čo je tiež veľmi ťažké.

6. Sú tu zvieratá. A tým nemyslím nevychovaných ľudí, ozajstné zvieratá. Iste, na Slovensku sme mali EKOklub, ktorý bol v maličkej izbe, ktorá kedysi určite slúžila ako komora, a tam sme mali menšie zvieratká. Tu ich je ale plno, od hadov cez škrečkov po králiky. Vedľa jedálne je obrovská klietka s vtákmi, ktoré sú strašne hlučné. A v záhrade je výbeh so sliepkami. Očakávala som, kedy tu na mňa vybehne nejaká krava. V tejto krajine by ma to neprekvapilo. Namiesto kravy tu ale majú iba jej kostru, lebo prečo nie.

7. Každé dva týždne jeden labák. Labák z fyziky bol veľmi obávaný, našťastie sme ho robili iba asi tak dvakrát za celý rok. Tu to samozrejme neplatí. V piatok prvé dve hodiny sú dvojhodinovka praktickej fyziky, kedy ideme do laboratória a robíme nejaký projekt. Rovnako v pondelok sú dve posledné hodiny zase praktická chémia. Každý týždeň sa striedame medzi dvoma skupinami. Zajtra ma čaká prvá praktická chémia, čo znamená, že zistím, či náhodou nerobíme labák aj tu - a teda či nebudeme mať každý týždeň jeden.


To sú hlavné veci, ktoré ma prekvapili a o ktoré sa musím podeliť. A teraz, ako naozaj prebiehal môj prvý týždeň na švajčiarskej škole?

PONDELOK: Môj úplne prvý deň začínal tým, že som sa o 9:15 mala stretnúť s ostatnými výmennými študentami. Na nich som bola asi najviac zvedavá, pretože som očakávala, že oni budú asi moji jediní priatelia za celý polrok. Aby som to zhrnula, je nás 11 nových, väčšinou z Ameriky. Teda, štyri dievčatá sú z USA, jedna z Brazílie, jeden chalan z Argentíny, iný z Chile, potom je tam baba z Turecka, Japonka a Číňanka. Všetci sú bohužiaľ o ročník nižšie, ale je to jedno, kedže nás porozdeľovali do iných tried, aby sme sa spolu nemohli baviť po anglicky a ostatných ignorovať. Zoznámili sme sa s Herrom Kaiserom, naším novým učiteľom nemčiny, ktorý si mimochodom ešte neuvedomuje, že nie som Češka, ale Slovenka, a že sú to dva odlišné národy s odlišnou rečou a Československo už tiež pár rokov neexistuje. Niežeby ma to nejako urážalo, práve naopak ma to vždy trochu pobaví. Potom som sa šla zoznámiť s mojou novou triedou. A, na moje milé prekvapenie som zistila, že naša triedna je angličtinárka a sama pochádza z Anglicka, teda nemecky nehovorí až tak dobre a celú hodinu sa u nej hovorí po anglicky. Z pochopiteľných dôvodov ma to veľmi potešilo. Potom sme sa šli odfotiť, na čo nasledoval obed a potom vyučovanie, pretože Švajčiari sa s tým neserú a učíme sa už v prvý deň. Teda, tieto dve hodiny bola dvojhodinovka Bildnerishe Gestaltung, čo je v podstate výtvarná, keby sa brala naozaj vážne. V prvý deň sme dostali foťáky a za úlohu sme mali odfotiť niečo s perspektívou cez roh, zatiaľ čo okolo sa pohybujú ľudia, ja neviem, ja nie som žiaden umelec. Potom som našťastie mohla ísť domov s pocitom, že môj prvý deň v škole dopadol celkom dobre.

UTOROK: Najhorší deň v týždni. Všetko sa to začalo prvou hodinou, chémiou. Nie som žiaden chemický génius, ale chémia ma baví. Bola som teda veľmi zničená, ked som prišla na hodinu a nerozumela som ani slovo z toho, čo sa robilo. Učiteľ ma úplne ignoroval a všetci okolo mňa niečo robili, zatiaľ čo ja som hľadela na papier pred sebou a nemala som tušenie, čo mám robiť. Bol to vážne príšerný pocit. Potom mala moja trieda francúštinu. Ja, kedže som ju na škole nemala, som na ňu nemusela chodiť, narozdiel od taliančiny, ktorú tu mám. Odôvodnili to tým, že taliančina je jednoduchšia než francúžština, a teda sa na mňa niečo možno aj nalepí. Preto mám v utorok po škole špeciálny kurz taliančiny pre začiatočníkov. Takže potom, čo som si pretrpela ekonómiu, geografiu (ktorej učiteľ nám mimochodom púšťal francúzsky rap o ochraňovaní životného prostredia - toto by som si nevymyslela ani keby som chcela), matiku a dvojhodinovku športu, prišla som na prvú hodinu taliančiny v mojom živote. Bolo tam prekvapivo veľa ľudí. Učiteľka pôsobí aj sa správa ako stará mama, je milá a usmievavá a určite to myslela dobre, ked na začiatku hodiny každému povedala, že tu majú výmenného študenta a uvítala ma, na čo sa všetci otočili a pozreli na mňa, akoby mi odrazu narástli rohy.

STREDA: Deň, kedy sa to trochu posunulo k lepšiemu, najmä preto, že sme nemali prvú hodinu a konečne som si mohla trochu pospať. Nepospala som si. Zobudila som sa o šiestej a uvedomila si, že nemám vlajku, ktorú som si potrebovala priniesť, kedže v ten deň sme sa mali stretnúť s otatnými výmennými študentami a nafotiť nejaké fotky. Našťastie, môj krstný bol hore a spomenul si, že nejakú vlajku má. S pocitom šťastia som opäť šla spať. Druhú hodinu sme mali mať angličtinu, podozrivé ale bolo, že okrem mňa a dvoch dalších báb tam nikto iný nebol. Potom sa zistilo, že angličtinárka je chorá. Kedže dalšiu hodinu sme mali francúzštinu, uvedomila som si, že som pokojne mohla dve hodiny spať a mať pokoj. Našťastie to malo svoje výhody, kedže tieto dve spolužiačky sa so mnou začali baviť a navrhli, že ma pridajú do ich triedneho chatu. To bolo od nich fakt milé, nanešťastie, tento triedny chat je v švajčiarskej nemčine a nemám tušenia, o čom sa v ňom bavia. Potom, čo som mala opäť taliančinu, ekonómiu a fyziku som mohla ísť preč. Je to preto, lebo výmenní študenti mali naplánovaný výlet na Zugerberg, kopec v okolí, aby sme tu mohli urobiť pár fotiek s našimi vlajkami, stráviť trochu času, vyhnúť sa škole a podobné super veci. Zoznámila som sa s dvoma dalšími študentami, ktorú tu sú už polrok, a zistila, že všetci si zobrali obrovské vlajky, zatiaľ čo ja iba maličkú zástavu. Na fotkách, ako môžete vidieť, to pôsobí fakt smutne. Tak či tak, aspoň som bola trochu s nimi a normálne si s niekým pokecala, aj keď domov som prišla rovnako unavená. Hovoriť po anglicky je síce ľahšie než po nemecky, ale aj tak to nie je zábava.


ŠTVRTOK: Okrem už spomínanej hodiny telesnej ako z nočnej mory sa toho veľa nestalo. Odpadla nám dvojhodinovka angličtiny, ale tak či tak som mala ešte Deutschkurs, teda špeciálnu hodinu nemčiny pre nás cudzincov, a musela som čakať. Bola som sa poprechádzať po meste a šla som ku jazeru, ktoré je naozaj krásne, a nebyť toho príšerného tepla, bolo by mi fajn. Potom som mala prvú hodinu nemčiny, na ktorej som dostala také slovníky, teda zoznam slov, ktoré sa používajú v niektorých predmetoch - aby som na hodinách chémie a matiky a podobne nebola taká stratená, aká som. Z chémie taký slovník ale bohužiaľ nenašiel, takže to vyzerá, že sa to nijak nezlepší.

PIATOK: Celý deň som nemohla myslieť na nič iné než na to, ako je už víkend a budem mať konečne pokoj. Tu sme mali tú praktickú fyziku, kde sa spolužiačka naozaj ponúkla, že so mnou bude v dvojici. Stále tomu nedokážem uveriť. Keby na našu školu prišiel výmenný študent tak iste, bola by som milá, pomohla by som, kde treba a podobne, ale mať s ním projekt? Ked viem, že ničomu poriadne nerozumie? To je naozaj obdivuhodné. Aj ked predpokladám, že oni sú na takýchto žiakov už zvyknutí. Okrem normálnych hodín sme mali aj angličtinu, kedy som si povedala že konečne hodina, ktorej budem rozumieť! Ale nie. Namiesto toho sme celú hodinu robili, predstavte si... Preklady. Z nemčiny do angličtiny. Takže nie, problém nebol v tom, že by som niečo nevedela ako povedať, ale v tom, že som tej nemeckej vete nerozumela. No, a keďže je tu hnusné teplo, zobrala som si so sebou plavky a uterák, aby som sa po škole mohla ísť okúpať do jazera. Po tom sme šli na večeru do reštaurácie, ktorú vlastnia moji krstní, a celkovo to bol veľmi príjemný deň a koniec týždňa.

Víkend ale ubehol ako voda a zajtra ma čaká další týždeň. Držte mi palce. Budem to potrebovať.

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama