Srpen 2016

Obľúbené: The Hillywood Show

30. srpna 2016 v 22:12 | Ivy Haven |  Obľúbené

Pozrite sa dobre na dievča vľavo. Pekné, nie? A príde vám pekné aj na ostatných obrázkoch? Akokoľvek je ťažké tomu uveriť, na všetkých piatich je tá istá osoba - Hilly Hindi. Tomu ja hovorím sila make-upu.

Týždeň 3: Ako prežiť prvý týždeň v škole a zblázniť sa iba trochu

28. srpna 2016 v 20:36 | Ivy Haven |  Šesť mesiacov vo Švajčiarsku
Iste, Švajčiarsko je kúzelná krajina, ale určite má aj isté nevýhody. Prvou a najhoršou z nich je, škola sa začína už 22. augusta. Zatiaľ čo moji spolužiaci si mohli užívať posledné dni prázdnin, ja som sa musela pripravovať na školu, a čo je horšie, švajčiarsku školu.

Myslím, že najhlavnejšia otázka je, čím sa líši slovenská a švajčiarska škola? Nuž, poďme sa na to pozrieť.

1. Začiatok školy je naozaj už v auguste. Na druhú stranu sa škola aj skôr končí, a teda majú rovnako dlhé letné prázdniny. To ale neplatí o všetkých prázdninách, ktorých majú Švajčiari viac. V oktobri majú moji spolužiaci dva týždne prázdnin, a týždeň pred a po nich majú prax. Čo to znamená pre mňa? Nuž, buď zostanem celý mesiac doma, alebo dva týždne s nižšou triedou.

2. Táto škola je zbytočne obrovská. Navštevujem Kanti, čo je škola pre celý kanton (okres) Zug, teda je logické, že tu bude veľa žiakov. Ale toto je priveľa. Kanti má deväť budov a obrovský areál a keby som nedostala mapu a nenasledovala by som všade spolužiačky, bola by som stratená. Vlastne mi spomínali, že už tu jednu výmennú žiačku museli hľadať. Aj tried je veľa, najmä preto, lebo sú menšie ako tie naše. V mojej, 5A, je asi 15 žiakov. Ale zatiaľ čo u nás existujú maximálne 4 triedy v jednom ročníku, tu sa človek stretne aj s 4L. Takže hej, obrovské množstvo žiakov.


3. Spolužiaci sú celkom milí. Jeden z mojich najväčších strachov, keď som sem prišla bol, že ma spolužiaci nebudú mať radi. Od všetkých počúvam, že Švajčiari sú chladní a uzavretí, a je ťažké sa s nimi spriateliť. Buď to platí iba na dospelých, alebo mojim spolužiačkam sľúbili zlepšenie známok, ak sa o mňa postarajú, pretože sú vážne zlaté. Je mi to až takmer čudné. Nejakým spôsobom pochopím, že im nevadí, že za nimi všade chodím a že mi všetko musia vysvetľovať na dvakrát, ale aby sa sami ponúkli, že so mnou budú v skupine na fyzike? To už je naozaj divné.


Týždeň 1 a 2: Príchod, ľadovec, 30 000 krokov

28. srpna 2016 v 16:04 | Ivy Haven |  Šesť mesiacov vo Švajčiarsku
Keď som štvrtého augusta nastupovala do auta, ešte stále som nedokázala uveriť, že sa to deje. A to som o tom vedela už dlhý čas - odkedy môj brat absolvoval to isté pred dvoma rokmi, chápala som, že raz to čaká aj mňa. No vždy mi to prišlo ako niečo vzdialené. Kým som teda nenastúpila do auta s vedomím, že svoj domov vidím poslednýkrát na šesť mesiacov.

Šesť mesiacov človek môže vnímať dvoma spôsobmi: ako neuveriteľne dlhú dobu a zároveň ako veľmi krátky čas. V tomto momente mi to príde ako nekonečno. Viem, že raz príde chvíľa, kedy opäť nastúpim do auta a odídem preč, no je to priveľmi vzdialené na to, aby som nad tým uvažovala. Teraz som tu, v Hünenbergu, kanton Zug, a zostanem tu ešte veľmi dlho.


Väčší problém než prísť sem samozrejme bolo vôbec sa sem zbaliť. Musela som si zobrať veci aj na leto aj na zimu, nehovoriac o tom, že hrubé kabáty sa do kufru takmer ani nezmestili. Nakoniec, s babkinou pomocou a po tom, čo som takmer zničila zips, to bolo hotové. Zmestila som sa do dvoch kufrov a dvoch menších tašiek, čo osobne považujem za zázrak. Iný zázrak bol, že sme sa vôbec zmestili do kufra, kedže so mnou cestovala aj moja rodina, aby tu zostali na týždeň. Posledný zázrak našej cesty bol ten, že sme sa z tých 12 hodín v aute úplne nezbláznili.

Ako som povedala, moja rodina tu so mnou chvíľu zostala. Je to preto, lebo vo Švajčiarsku už niekoľko rokov žijú moji krstní. Kvôli tomu sem chodíme každý rok na Vianoce, aby sme ich spolu oslávili, a teraz sme si tu urobili dovolenku a trochu sme pocestovali po okolí.