Recenzia: Valerian a mesto tisícich planét

Středa v 14:29 | Ivy Haven |  Filmy

Názov: Valerian a mesto tisícich planét
Žáner: Sci-Fi
Réžia: Luc Besson
Herci: Dane DeHaan (Valerian), Cara Delevigne (Laureline), Clive Owen (veliteľ Arun Fillitt), Sam Spruell (generál Okto-Bar), Rihanna (Bubble)
Francúzsko, 2017, 137 min

Major Valerian a seržantka Laureline sú agenti Svetovej federácie. Valerian je zamilovaný do Laureline a snaží sa ju získať, no ona mu ako povestnému sukničkárovi neverí a chladne ho odmieta. Nemajú ale čas sa týmto zaoberať, lebo ich najnovšia misia ich privedie na vesmírnu stanicu Alfu, domov tisícov druhov mimozemšťanov z celého vesmíru. No neznámy nepriateľ nastražil do srdca Alfy hrozbu, ktorá by ju mohla zničiť.

Na tento film som šla do kina v nedeľu. Nie preto, že by som ho musela bezváhradne vidieť, ale povedala som si prečo nie? Znel zaujímavo, mám rada sci-fi a jediné, čo mi na ňom prekážalo bolo to, že v ňom hrá Rihanna a Cara. Nechcem byť hnusná, ale niečo to hovorí. A dnes som tu, aby som zodpovedala na veľmi podstatnú otázku: Mali by ste si ísť pozrieť film Valerian a mesto tisícich planét?
 

O slobode a make-upe

7. srpna 2017 v 20:29 | Ivy Haven |  Na tému
Určite ste videli obrázky, ktoré kolujú po internete s porovnaním namaľovanej a nenamaľovanej ženy s textom "This is why I have trust issues." Niektorí považujú makeup za niečo falošné, za klamstvo. Na čo sa ženy obraňujú tým, že predsa môžu robiť čo chcú a práve v maľovaní si našli nejakú tú silu a radosť. Maľujú sa sami pre seba, nie preto, aby zaujali chlapov. Make-up vie dodať sebavedomie a istotu, nehovoriac o tom, že je zábava si ho nanášať. Nikdy by ma preto nenapadlo zosmiešňovať tých, ktorí ho nosia každý deň a prehlásiť, že sú nejakým spôsobom falošní.
Ale ak majú ženy právo nosiť make-up, prečo nemajú aj právo ho nenosiť?

Aj keď musia namaľované ženy strpieť narážky, nevyrovná sa to tým, ktoré dostávajú tie čo sa pre akýkoľvek dôvod proste nemaľujú. Nenamaľovaná žena príde ľudom čudná, hlavne ak je mladá a najmä ak má akné či nejakú "chybu krásy". Prečo si to proste nezakryje? Vyzerá ako nejaká lesana alebo čo. A popritom to vôbec nedáva zmysel. Vo svete, kde hovoríme že prirodzená krása je najlepšia a musíme sa začať mať radi takí, akí sme, zároveň zahanbujeme tých, ktorí nezapadajú do štandardu krásy, ktorý nám niekto umelo nastrčil.


Ľudia, ktorí ma otravujú

29. července 2017 v 17:00 | Ivy Haven |  Na tému
Väčšinu svojho času trávim zalezená doma, ale keď už raz vyjdem von, často stretnem niekoho, kto mi pripomenie, prečo nemám ľudí tak rada. Títo ľudia ma vedia vytočiť do nepríčetna, alebo mi proste nie sú sympatickí a vôbec im nerozumiem. Tak napríklad:

TÍ, KTORÍ KOMENTUJÚ PRIZNANIA TÍNEDŽEROV
Ja ani tak nemyslím ľudí, ktorí tam pridajú rádoby vtipný koment, aj keď aj tí môžu byť vážne otravní, hlavne ak ich komentár má asi toľko vtipu ako mor. Otravujú a istým spôsobom fascinujú ma tí, ktorí úplne vážne pod priznanie napíšu ich vlastný životný príbeh o tom, ako ich láska zradila a podobne. To je vážne smutné, ale prečo sa s tým chceš podeliť s celým svetom? Alebo, keď niekto hľadá náhodného človeka aby s ním šiel na Zemplínsku šíravu alebo párty alebo čo a niekto napíše: "Ja by som možno aj mohla, lol". Nechceš naozaj ísť von s niekým koho vôbec nepoznáš, nie? Viac uverím tomu, že chceš aby ti napísal a zistila si, čo za divného človeka to je. Nikto predsa nemôže tú stránku brať vážne.

TÍ, KTORÍ NEDOKÁŽU ODPOVEDAŤ NA NORMÁLNU OTÁZKU
Môj brat mi toto robí neustále a neskutočne ma to irituje. Kedykoľvek sa ho na niečo opýtam, nedokáže mi odpovedať. Ako napríklad:
JA: Kam ideš?
ON: Do mesta.
JA: A čo tam?
ON: Aby som robil veci, čo sa v meste bežne robia?
JA: A to je?
ON: No, niektorí idú nakupovať, iní plávať, stretnúť sa s kamošmi...
JA: A ty ideš robiť čo?
ON: No niečo čo sa robí v meste.
A potom zistím, že šiel do obchodu kúpiť rožky alebo niečo podobné. Niežeby ma nejako hrozne trápilo, čo robí môj brat, ale predsa mi môže odpovedať normálne a nie ma naťahovať.


, KTORÍ DOKÁŽU HOVORIŤ IBA O SEBE
Toto sú jedni z najotravnejších ľudí, akých poznám. Z času na čas napíšu na FB, povinne sa opýtajú ako sa máte, aby ste sa to museli opýtať aj vy a potom napíšu dlhý odstavec o tom, ako sa majú super, pretože ich život je perfektný, našli si lásku, práca ide super a tento víkend idú na wellness pobyt a jednu noc strávia pod holým nebom. Alebo naopak napíšu ako je momentálne všetko príšerné, rozišli sa s priateľom, ich šéf ich nenávidí a život je absolútne hrozný a oni uvažujú, či to má ešte zmysel. Ale len čo ich dostatočne utešíte alebo pochválite, odídu. Akýkoľvek rozhovor o vás zvrtnú zase na seba a pekne sa vyrozprávajú. Nikdy sa nezaujímajú o váš život a ak by ste ich niekedy naozaj potrebovali, stavte sa, že by zmizli. Pretože oni iba potrebujú niekoho, pred kým sa môžu ukázať alebo niekoho, kto ich bude utešovať, ale nechce sa im dávať do vás rovnakú energiu, ako vy do nich.
 


Najhoršie klišé v YA knihách #2 - Hlavná hrdinka

22. července 2017 v 14:29 | Ivy Haven |  Na tému
Ešte niekedy na začiatku tohto roka som napísala svoj prvý článkoch o klišé v YA, ktorá ma už celkom serú. Tam som sa zamerala najmä na vzťahy, ale bol to iba začiatok. Teraz sa chcem sústrediť na polovičku YA vzťahu - hlavnú hrdinku. Viem že je plno kníh kde je hlavná postava chalan, ale pre zjednoduchšenie to budem ignorovať.

1. Opisy v zrkadle.

Toto je viac štylistická chyba než chyba postavy. Kedy naposledy ste sa pozreli na svoj odraz v zrkadle a upriamili pozornosť na dlhé, gaštanovo hnedé vlasy ktoré sa jemne vlnili a siahali do polovice chrbta, ktoré ste zdedili po mame? Alebo sa sústredili na jasné zelené oči so škvrnami zlatej a striebornej, orámované hustými čiernymi mihalnicami, medzi ktorými je položený malý nos?


Opisy v zrkadle sú proste neoriginálny a trápny spôsob, ako čitateľovi opísať hlavnú postavu. Väčšina autorov YA sa to rozhodne na čitateľa hodiť priamo niekde na prvých stranách, kde spomenie farbu vlasov a očí, ktoré sú samozrejme najvýraznejšou charakteristikou. A najjednoduchšie ako to urobiť v rozprávaní prvej osoby je vtedy, keď sa náhodou pozrú na svoj odraz a pripomenú si, akej farby majú oči. Je to veľmi nerealistické a istým spôsobom vtipné. Existuje viac spôsobov ako opísať svoju postavu, v dialógu alebo pokojne aj vo vnútornom rozprávaní. Jeden zo spôsobov ako to urobiť je napríklad porovnaním. Keď si hlavná postava pri pohľade na svoju mamu povie, že sa na seba veľmi podobajú, pretože po nej zdedila jej hnedé vlasy, znie to omnoho prirodzenejšie.

Prečo by som nemohla byť youtuberkou

15. července 2017 v 15:00 | Ivy Haven |  Na tému
Akokoľvek čudne to znie, youtuber je už normálne povolanie a na svete je plno ľudí, ktorí sa natáčaním videí normálne živia. A niektorým sa to očividne aj vyplatí a tak je celkom logické, že to začína robiť tak veľa ľudí. Ja sama trávim na YouTube priveľa času a mám tam plno obľúbencov. Napriek tomu ma nikdy ani nenapadlo, že by som sama začala natáčať. Prečo?

I. Je to dosť náročné.

Čo milujem na blogovaní je to, že si môžem kedykoľvek sadnúť za notebook a začať písať článok. Je jedno či mám mastné vlasy a ešte som v pyžame, pretože to sa na článku nepozná. (Našťastie, pretože takto píšem väčšinu článkov.) Okrem toho môžem napísať iba polovicu článku a nechať ho v rozpísaných, napísať ho a obrázky do neho doplniť až neskôr a podobne.
YouTuber takúto možnosť vôbec nemá - celé video natočí naraz a ak sa mu niečo pri editovaní nepáči, nemôže to už zmeniť. A vôbec, natáčať znie strašne komplikovane. Musela by som sa vždy poľudštiť - nalíčiť sa, urobiť si vlasy a obliecť si niečo pekné, urobiť to ešte za svetla alebo rozložiť umelé osvetlenie, nastaviť si kameru a po tom, čo všetko natočím, to ešte celé zostrihať. Všetko to vybavenie je tiež fakt drahé, zatiaľ čo na blog potrebuje človek len internet a počítač.
Pri písaní blogu znamená editovanie prečítať si po sebe článok, upraviť všetky chyby a zmeniť niektoré vety, kým editovať video je niekoľko hodín sedenia pred programom a strihania celého videa, čo znie technicky aj časovo náročne. Teda nič pre mňa.

Havraní chlapci - Maggie Stiefvater

8. července 2017 v 13:45 | Ivy Haven |  Knihy
Prvá časť Havranieho cyklu mi takmer úplne vyrazila dych.

Názov: Havraní chlapci
Autor/ka: Maggie Stiefvater
Diel: Prvý (Havraní cyklus)
Žáner: YA, Fantasy
Počet strán: 365
Jazyk: slovenský

Anotácia

Blue by si držala odstup od chalanov, aj keby jej odmala nevraveli že jej pravá láska zomrie, ak ju pobozká. Najmä od tých z neďalekej súkromnej školy. Všetci ich volajú Havraní chlapci a prinášajú so sebou len problémy.
Tento rok sa jej život obráti naruby.
Vhupne do čudného a zlovestného sveta Havraních chlapcov. A zistí, že mágia naozaj existuje.
Toto je rok, kedy sa Blue zamiluje.

Škoricový LIP SCRUB DIY

1. července 2017 v 17:00 | Ivy Haven |  Kozmetika

Už asi mesiac som na izotretinoíne a ako som začala brať tento liek na akné moje pery trpia. Nikdy som nemala suché pery, ale posledný mesiac sú suchšie ako púšť, popraskané, potrhané a štípu ma. Vyzerajú vážne desivo. Dávam si na ne stále balzam, ale ten ešte viac zvýrazňuje chyby a necháva na nich biely povlak. Niekde som sa dočítala, že práve s tým by mohol pomôcť lip scrub a je to jedno z najjednoduchších DIY vôbec. Skúsila som to a takto to dopadlo.


Láska je láska - Daniela Slávik

22. června 2017 v 17:00 | Ivy Haven |  Knihy
Dve ženy. Dva životy. Jedna láska.

Názov: Láska je láska
Autor/ka: Daniela Slávik
Diel: samostatná
Žáner: Romantické, LGBT
Počet strán: 279
Jazyk: slovenský

Anotácia

Nie vždy dokážeme naplniť očakávania blízkych. Obvzlášť vtedy, ked nás spoločnosť označí ako iných... Kto by mal za nami stáť v dobrom aj v zlom? Tí, ktorí nás vychovali, alebo úplne cudzí ľudia, s ktorými nás spája práve odlišnosť? Anabela je mladá žena, ktorá okrem prílišných nárokov zo strany svojej neznesiteľnej šéfky musí nepriamo čeliť predsuskom a nepochopeniu. Zdá sa však, že nie je jediná... Keď spoznáva Lenu, postupne prichádza na to, aký obrovský vplyv má spoločnosť na jedinca a rodinné zázemie svoje hranice. Je ale možné donekonečna zapierať svoje túžby, sny a potreby? Svoje vlastné ja?


Nevypovedané - Abbie Rushton

14. června 2017 v 17:00 | Ivy Haven |  Knihy
Niektoré tajomstvá sú veľmi nebezpečné, keď sa vyslovia.


Názov: Unspeakable (Nevypovedané)
Autor/ka: Abbie Rushton
Diel: samostatná
Žáner: YA, Contemporary, LGBT
Počet strán: 268
Jazyk: slovenský

Anotácia

Megan nerozpráva. Vlastne neprehovorila už niekoľko mesiacov. Odháňa od seba ľudí, aj tých na ktorých jej záleží. V hlave má uväznené niečo, čo nemôže, či skôr nesmie prezradiť. Potom do školy nastúpi nová spolužiačka. Jasmine je veselá, krásna a nesmierne utáraná dievčina. Megan si to nevie vysvetliť, ale život jej odrazu pripadá krajší a zaujímavejší. Rada by zase rozprávala a zdá sa, že Jasmine je ten správny dôvod, prečo začať. No čo ak nájde svoj hlas a zároveň stratí všetko ostatné?

YouTube mi ničí život: Shane Dawson

5. června 2017 v 17:00 | Ivy Haven |  Obľúbené

Minule som písala o svojej obľúbenej youtuberke The Gabbie Show. Toto je zase bez váhania môj obľúbený mužský youtuber a inak doslova prvý, ktorého som kedy sledovala. Ja a Shane Dawson máme dlhú históriu.


Další články