Moje obľúbené hry na mobile

18. prosince 2017 v 17:00 | Ivy Haven |  Obľúbené
Bojujem s večným problémom nedostatku miesta na mobile a väčšinou je to práve kvôli aplikáciám. Je ich tak veľa a najradšej by som mala všetky... Preto si ich často sťahujem a po čase odinštalujem, takže sa mi ich podarilo vyskúšať veľa. Dnes by som chcela hovoriť o svojich najobľúbenejších, ale rozhodla som sa sústrediť vyslovene na hry. Veľa z týchto nie sú typické hry na mobile, ale ja ich tak beriem. Všetky z nich sú zdarma, pretože som skúpa a predsa nebudem dávať skutočné peniaze za blbosti, ktoré tu uvidíš. Podme na to, od najmenej obľúbenej až po najviac.

10. Kendall & Kylie

(nájdeš tu)
A začíname od tej najväčšej blbosti, za ktorú sa takmer aj hanbím. Pamätáš keď takmer všetky celebrity odrazu mali vlastné hry a všetky boli o tom istom? No, po úspechu tej od Kim K sa rozhodli to vyskúšať aj Kendall a Kylie a vzniklo toto. Dejovo je v podstate o tom istom - chceš sa stať slávnou a tak sa skamošíš s Kylie a Kendall, ktoré sa tvária že nemajú problém baviť sa s nulami. Celá hra je o tom, byť ešte slávnejší, mať čo najviac sledovateľov a najviac lajkov na selfíčkach, ako smutná metafora na dnešnú dobu a všetkých internetovo slávnych ľudí. Ale zároveň je to návykové. Graficky sa mi táto hra páči ešte viac ako tá od Kim K, páči sa mi vzhľad postavy, všetky účesy aj nálepky, ktorými sa dajú ozdobiť selfies. Dej funguje, ale po istom čase, rovnako ako pri Kim K Hollywood, začína byť nudný. Stále musíš dookola robiť to isté, chodiť na akcie a zbierať lajky, trvá hrozne dlho kým postúpiš na nasledujúci level a nič sa tam nedeje. Myslím, že do tohto bodu sa mi ani nepodarilo dostať. Táto hra mi zaberala hrozne veľa miesta, dlho trvalo kým sa načítala a nakoniec mi stále sekala, takže som ju vymazala. Možno si ju len tak zo srandy ešte raz stiahnem a chvíľu sa pobavím, ale až tak mi nechýba. Mimochodom, treba pripojenie na WiFi, čo je tiež otrava.

9. 4 Pics 1 Song

(nájdeš tu)
Táto "logická" hra je presne to, čo by ste si mysleli - vždy dostaneš 4 malé obrázky a podľa nich máš uhádnuť názov pesničky, ku ktorej sedia. Všetko je to po anglicky, čo ju ešte viac sťažuje. Je to vážne zábava, ale treba na to znalosť mnohých, aj starších pesničiek. Niektoré z nich som nikdy nepočula a uhádnuť ich bolo celkom ťažké. Inak je to ale vážne zábava a pokojne by som si ju ešte raz stiahla - možno ale vyskúšam niečo na štýl 4 Pics 1 Word, na čo asi nepotrebujem takú znalosť anglickej hudby.

8. Yellow

(nájdeš tu)
Toto je logická hra ako sa patrí. Myšlienka je veľmi jednoduchá - každý level je jedna logická hádanka, ktorú musíš vylúštiť aby si postúpil a mechanizmus každého levelu je odlišný, takže sa pri tom trochu aj potrápiš. Má jednoduchý žlto-čierny dizajn a celá je veľmi minimalistická a príjemná. Okrem toho na ňu netreba internet, takže bola dokonalá na nudné cesty autobusom! Táto hra ma fakt bavila, ale už som dohrala všetkých 30 levlov a nové zatiaľ ešte nie sú, takže som si ju odinštalovala.

 

Etiketa & špionáž - Gail Carriger

17. listopadu 2017 v 12:23 | Ivy Haven |  Knihy
Naučiť sa správne sa ukloniť je jedna vec. Zároveň pri tom vrhnúť nôž je však niečo celkom iné. Vitajte v Akadémii pre mladé dámy!

Názov: Etiketa & špionáž
Autor/ka: Gail Carriger
Diel: Prvý
Žáner: YA, Fantasy, Steampunk
Počet strán: 304
Jazyk: slovenský

Anotácia

Štrnásťročná Sophronia je pre jej divoké správanie hanbou svojej rodiny. Vôbec sa nevie chovať tak, ako by sa patrilo na mladú dámu z dobrej rodiny v roku 1854. Napokon jej mama stratí trpezlivosť a proti Sophroniinej vôli ju pošle na Prípravnú akadémiu mademoiselle Geraldine pre mladé dámy uhladených mravov. Sophronia ale rýchlo zistí, že vôbec nejde o typickú prípravnú školu. V prvom rade sa nachádza vo vzducholodi, ktorá poletuje nad Dartmoorskými pláňami, vyučuje na nej upír a okrem pravidiel slušného správania sa tu dievčatá učia aj základy špionáže. Nakoniec to môže byť presne škola pre ňu.

Boj s prokrastináciou

2. listopadu 2017 v 17:31 | Ivy Haven |  Na tému
Celý život som bojovala s jedným veľmi tragickým problémom. Prejavuje sa v mnohých veciach. Neviem, či ide o moju lenivosť, únavu alebo začiatok depresie, ale výsledok je rovnaký: nič nerobím a do ničoho sa mi nechce.
Najviac sa to prejavuje práve v písaní. Už od mala som rada písala príbehy a mám plno zošitov, do ktorých som začala písať. Teraz mám celú zložku wordových súborov v ktorej sa nachádza 237 položiek. Píšem si zoznam rôznych nápadov na príbehy a súčasne je ich 92. Znie to, ako keby som roky nerobila nič iné než iba vymýšľala a písala. Stephen King sa musí triasť. Máloktorý spisovateľ predsa dokáže napísať takmer 100 príbehov, nie?

No, nie. Pretože som z nich nedokončila vlastne ani jeden. Všetky súbory majú 10 strán nanajvýš a tam to končí. Z mnohých mám naplánovaný takmer celý plot aj nápady na pokračovania. Je tu jeden fantasy príbeh, na ktorý som veľmi hrdá, pretože mám do detailu spracovaný world building, urobila som mapku tohto sveta, vymyslela vlastné náboženstvo a dokonca urobila malé bannery, keby som ho išla pridávať na internet. Jediný problém je, že som ho ešte nenapísala.
V myšlienkách mám vymyslených veľa scén z niekoľkých príbehov, ktoré sú mi veľmi drahé. V mojich predstavách sú živé, vtipné, zaujímavé aj dojemné. Keby som ich aj dokázala napísať aspoň z polovice tak, ako si predstavujem, bola by som na seba veľmi hrdá, ale jednoducho sa k tomu neviem dokopať.


Je tak veľa vecí ktoré neviem dokončiť a je mi z toho dokonca smutno. Či ide o blog, školu či prípravu na prijímačky na výšku, zanedbávam to, pretože nemám chuť. Namiesto všetkého by som najradšej iba ležala v posteli a pozerala videá na YouTube. Viem, že je to hrozné a iba si tým ubližujem, ale neviem presne ako proti tomu bojovať.

Našťastie, sú nejaké triky na ktoré som prišla. Napadlo ma, že potrebujem harmonogram, časový plán kde bude aj priestor na oddych ale zároveň aj čas na učenie či cvičenie. Pomáha aj na istý čas úplne vypnúť WiFi a odísť od počítača. Snažím sa nestresovať ani nehnevať sa sama na seba, pretože viem že čím viac sa niečoho bojím tým dlhšie to budem odkladať. Keď sa učím alebo robím projekt, dávam si krátke pauzy. To všetko trochu pomáha aby sa zo mňa nestala úplná socka ktorá nedokáže normálne existovať. Ale nakoniec je to všetko aj tak o sebadisciplíne. Ak si sama nepoviem, že je čas začať sa zodpovedne pripravovať, nedokopem sa ku tomu. Je to večný boj a úprimne sa bojím, že sa mi nikdy nepodarí zmeniť sa. S takýmto prístupom neprežijem na vysokej škole ani jeden semester.
Hovorí sa, že bojovať sám so sebou je najťažší boj aký sa dá viesť a z vlastnej skromnej skúsenosti si myslím, že na tom niečo je. Napríklad ak ide o boj s vlastnou lenivosťou a nechuťou!
 


Lajf apdejt #2 - Stužková, opäť Praha a veľa kecov

28. října 2017 v 22:36 | Ivy Haven |  Zápisky
Bol to mesiac pisateľského bloku a ako to bolo aj predtým, jediné čo ma z neho vie vykopať je lajf apdejtový článok.

Mám za sebou rušný mesiac ktorého najväčšia udalosť je samozrejme moja stužková. Dočkala som sa. Nikdy som nebola jedno z dievčat ktoré od mala snívajú o ich stužkovej a predstavujú si ju ako magický moment v ich živote... Práve naopak, táto udalosť pre mňa znamenala viac stresov a frustrácie, než nejakej radosti. Vôbec, nájsť si šaty, topánky, šperky, kaderníčku, kozmetičku a vyhodiť za to nemalé peniaze, nehovoriac o vymýšľaní a nacvičovaní programu! Ten ma trápil zo všetkého najviac. Vážne sa nerada predvádzam pred ľudmi, neviem veľmi tancovať, už vôbec nie spievať a ani trochu pútavo moderovať, takže som toho nemala veľa čo ponúknuť. Ale nechcela som sa ani vôbec nezapojiť. Nakoniec som vystupovala v aspoň jednom tanečnom čísle, kde sme tancovali ľudový tanec a nebudem klamať, vôbec mi to nešlo. Ale prinajmenšom môžem povedať, že som nič neskazila a dopadlo to nad moje očakávania.


Celá udalosť bola lepšia než som si myslela že bude. Aj šaty som nakoniec zohnala v prvý deň hľadania za relatívne málo peňazí. Ironicky, boli úplne iné než som chcela - predstavovala som si možno fialové alebo bordové, skôr antický strih alebo niečo také. Nakoniec som našla červené s čiernou tylovou sukňou a čipkou na živôtiku, ktorý bol pevný ako korzet a ktoré som si nedokázala obliecť sama a musel mi niekto asistovať, ako keby som bola nevesta či čo.
V minulom lajf apdejte som písala ako neviem, čo s vlasmi. Nakoniec som si nechala svoj sidecut vyrásť a posledné mesiace ma stresovalo práve to, či to moje vlasy do stužkovej stihnú, aby sa s nimi dalo aspoň niečo urobiť. Nechať si vyholenú hlavu je jedna vec, mať pekné, rovnako dlhé vlasy druhá, ale ja som niekde v strede, kedy mi jedna časť už dorástla po plece a rozhodla sa, že sa bude krútiť a točiť a tá druhá mi zakryje len ucho. Nechať si dorásť sidecut je fakt zábava a odporúčam vám to. Milovala som svoje vyholené vlasy a teším sa, kedy budem mať praktický účes po ramená, ale toto medzi tým je hrôza.

Titulky k American Horror Story S07E03

20. září 2017 v 23:19 | Ivy Haven |  Titulky
Je to trochu od veci, ale dnešný deň som strávila robením tituliek na nový diel AHS. Tento seriál milujem (či túto sériu, to je už druhá vec) a zistila som, že to bude chvíľu trvať, kým sa titulky pripravia. To nie je až taký problém pre mňa, ale nič nie je horšie než keď si pozriem nový diel seriálu a chcem sa o ňom rozprávať a nikto okrem mňa ho nevidel. Takže som sa rozhodla do toho ísť a preložiť ich.

Nie som profesionál (lol, robím to asi tretíkrát v živote) a musí tam byť aj plno gramatických chýb, ale je to aspoň niečo. Ale určite to teraz neplánujem robiť každý týždeň, lebo to bola fakt makačka. Mám v úcte všetkých, čo toto robia pravidelne. Takže moje amatérske titulky nájdete tu:


Poprvé na Pottermore

10. září 2017 v 16:00 | Ivy Haven |  Na tému
Mala som naplánovaných niekoľko článkov, ale z nejakého dôvodu mi začal blbnúť program na upravovanie fotiek a bez neho by to proste nešlo. Ale premýšľala som čo za článok by som mohla napísať a dostala som tento úplne blbý nápad, do ktorého som sa zamilovala.
Som obrovský fanúšik Harryho Pottera (kto z mojej generácie nie je). To, že nikdy nebudem môcť naštíviť Rokfort, zistiť do akej fakulty by som chodila, akého Patronusa by som mala a čo by bol môj najväčší strach ma úplne úprimne hnevá. Ale čo je tomu najbližšie? Pottermore, oficiálna stránka celej série. Napriek tomu na ňu veľmi nechodím, pretože úprimne ani neviem kde začať. Je tam toho proste moc. Ale dnes sa chcem do nej ponoriť, prehľadať všetky jej zákutia a konečne začať žiť svoj potterovský sen.


Stránka Pottermore ma hned privítala obrovskými obrázkami - to presne myslím, keď poviem že je toho na mňa veľa. Pri registrácii vyžaduje ako prvé rok a mesiac narodenia. Je to taký čudný pocit, keď dospejete do veku kedy už nemusíte klamať a predstierať, že ste starší. Moje 14 - ročné ja by v živote nepriznalo svoj skutočný vek.
Po registrácii som sa ako prvé rozhodla preskúmať celý Rokfort. Je tu mapa s vyznačenými 100 hotspotmi, kde sú špeciálne informácie o rôznych miestach či výňatky z kníh. Pohybujete sa po nej šípkami a človek má pocit, že lieta a díva sa na celý hrad ako vták (alebo hipogryf?). Je to krásne, je to úžasné, je to dojemné. Zatiaľ som hotspotov našla iba 19, takže už viem čo bude môj program na budúce dni.

Majster mlčania

2. září 2017 v 15:00 | Ivy Haven |  Na tému
Ako hanblivý introvert som majster mlčania. Sama neviem, či je to dobre alebo zle. Zdá sa mi, že nie každý človek skutočne vie, ako mlčať. Tak dlho nám trvalo, kým sme sa naučili hovoriť, až teraz nevieme kedy zavrieť hubu. Väčšina našej komunikácie prebieha bez slov, ale napriek tomu je schopnosť nehovoriť úplne nedocenená. Keby sa tak dalo na logopédii dozvedieť, kedy máme prehovoriť a kedy je naopak dobré byť ticho, nezapájať sa či nezasiahnuť, život by bol o dosť jednoduchší.

Viem, že sú ľudia, ktorých ticho znervózňuje a cítia potrebu ho niečím naplniť. Takže otvoria ústa a nechajú z nich prúdiť oceán slov, no v skutočnosti nepovedia nič podstatné. Ja som na opačnej strane toho spektra: mlčím, aj ked by som nemala. Je pre mňa ťažké hovoriť a vyjadrovať sa, akokoľvek zvláštne to znie. Som celý život hanblivá a tichá. Trvalo mi dlhý čas, kým som sa trochu naučila vyjadriť svoj názor a aj dnes je to stále boj. Ale jedna dobrá vec, ktorú mi toto dalo je, že nehovorím, keď to nie je treba. Naučila som sa, aká obrovská sila môže ležať práve v mlčaní a koľko vecí sa dá povedať tichom. Často ľudia potrebujú práve toto a nie dobre mienené rady či hluk, v ktorom sa dá ľahko stratiť.


Niekedy, hlavne keď mi niekto ublíži, sama cítim potrebu niečo povedať, cítim ako sa vo mne tvorí ten oceán slov a jediné, čo ho zadržuje, je hrádza môjho vlastného strachu. A stáva sa, že je to iba dobre. Nakoniec, sú chvíle, kedy nič nepovedať je tá najlepšia zbraň. Sú chvíle, kedy som šťastná že som taký tichý introvert.

No umenie mlčať je umenie precíznosti a stáva sa mi, že to popletiem a mlčím práve keď nemám. Sú momenty, kedy blízki potrebujú niečo počuť, kedy by som sa mala ozvať pre vlastné dobro a kedy jednoducho človek nesmie byť ticho. A presne tam zlyhávam a robím hlúpe chyby. Kiežby bol nejaký spôsob, ako zistiť kedy je to kedy. Jediné čo môžem je zbierať skúsenosti a ďalej si precvičovať svoje umenie mlčať.

Ohnivá kázeň - Francesca Haig

31. srpna 2017 v 23:25 | Ivy Haven |  Knihy
Vždy musia zomrieť obaja.

Názov: Ohnivá kázeň
Autor/ka: Francesca Haig
Diel: Prvý
Žáner: YA, Sci-Fi - Dystópia
Počet strán: 359
Jazyk: slovenský

Anotácia

O štyristo rokov po jadrovom výbuchu, ktorý zničil civilizáciu aj prírodu, sa stal zo Zeme primitívny svet. Hoci sa radiácia stratila, z neznámeho dôvodu sa rodia iba dvojčatá. Jedno dvojča je vždy alfa - po všetkých stránkach telesne dokonalé; a druhé omega - postihnuté väčšími či menšími deformáciami. Spoločnosti vládne Koncil álf, ktoré si privlastnili to málo zdrojov, čo zostalo na svete, zatiaľ čo omegy odvrhujú a vypaľujú im na čelo značky. Alfy hlásajú svoju nadradenosť, no napriek všemožnému úsiliu nevedia uniknúť pred krutou skutočnosťou: keď zomrie jedno z dvojčiat, zahynie aj druhé. Cass je vzácny typ omegy postihnutej jasnovidectvom. Zatiaľ čo jej brat Zach získa moc v alfskom Koncile, ona sa odváži snívať najnebezpečnejší sen zo všetkých: sen o rovnosti. Za to, že si predstavuje svet, v ktorom by si boli alfy a omegy seberovné, má ju na muške Koncil aj hnutie odporu omeg.

Verím na horoskopy?

21. srpna 2017 v 17:00 | Ivy Haven |  Na tému
Pred pár dňami som sedela v kaviarni a žena blízko mňa hovorila jej kamarátke o tom, ako zašla za vešticou a aká bola sklamaná, že jej nepovedala nič konkrétne. Bol to rozhovor ktorý sa nedal prepočuť, lebo hovorila dosť hlasno a tiež to bolo jednoducho fascinujúce, takým tým zvráteným spôsobom. Nikdy som nebola za vešticou a ani o to nemám záujem. Myslím si, že sú všetky iba dobré pozorovateľky, alebo jednoducho vedia hovoriť takým tajomným spôsobom, že si to človek vyloží po svojom a sedí to. Podľa veštenia z dlane by som mala žiť dlhý život plný veľa rôznych milencov, čo zatiaľ veľmi nevychádza. Ale existuje jedna vec, čo na mňa sedí, a to je zverokruh.

Nemyslím tým horoskopy ako v Madam Eve, kde sa dozviem že budem mať šťastie v manželstve a nové výzvy v práci. Tie mi úprimne prídu ako blbosť. Ale čo ma fascinuje je práve zverokruh, znamenia a tieto veci. Prečo to na mňa sedí? Je pravda, že to neplatí na každého, ale na mňa úplne dokonale. Som Ryba, teda: zasnívaná? dokáže počúvať? kreatívna? ľahko ovplyvniteľná? citlivá? sklony k smútku a depresiám? má rada súkromie? Totálne ja. Ako je to ale možné? Pozícia hviezd a telies počas niekoho narodenia predsa nemôže ovplyvniť jeho povahu.


A ten najväčší mindfuck prichádza v momente, kedy sa dozviete, že to vlastne nezáleží od pozície hviezd. Pôvodný zverokruh vypracovali starovekí Babylončania pred asi tritisíc rokmi. V podstate ide o zaznamenanie, cez ktoré súhvezdia sa Zem pohne počas jedného roku. Tých súhvezdí je v skutočnosti trinásť a niekedy sa prekrývajú, pri iných zostane Zem dlhšie alebo naopak iba veľmi krátko. Babylončania mali už v tom čase kalendár s dvanástimi mesiacmi a tak proste to trináste vyškrtli a zvyšné rozdelili po celý rok. Zaznamenali sa dátumy, ktoré ku týmto súhvezdiam patria a tak vznikol zverokruh, ako ho poznáme dnes. Toto všetko bola astronómia, ku ktorej jej retardovaná čarodejnícka sestra astrológia pridala vlastnosti ľudí narodených v rôznych znameniach a snažila sa zistiť, čo ich čaká v budúcnosti. Neexistuje žiaden dôkaz, že sa naozaj dá predpovedať pomocou hviezd, či vôbec určiť povahu človeka, ale obrovské množstvo ľudí horoskopom verí, dokonca aj dnes.

Naozaj sa skrýva v hviezdach naša budúcnosť a ovplyvňujú našu povahu? Alebo ide o obrovský placebo efekt a náhodu? Možno práve preto, lebo som očakávala, že na mňa bude môj popis sedieť, fungovalo to. A pretože neverím vo veštenie budúcnosti tak nečakám že sa horoskop vyplní. Nakoniec, všetky popisy znamení sú napísané dosť nekonkrétne a platia na množstvo ľudí. Asi máme všetci niečo z každého znamenia, len niektoré vlastnosti sú výraznejšie než tie druhé. To, že na mňa môj popis sedí môže byť úplná náhoda. Ale ako všetko, čo súvisí s náboženstvom či spiritualitou, fascinuje ma to, aj keď to beriem s rezervou. Neplánujem si začať čítať horoskopy ani si hľadať partnera bola znamenia. A čo vy?

Recenzia: Valerian a mesto tisícich planét

16. srpna 2017 v 14:29 | Ivy Haven |  Filmy

Názov: Valerian a mesto tisícich planét
Žáner: Sci-Fi
Réžia: Luc Besson
Herci: Dane DeHaan (Valerian), Cara Delevigne (Laureline), Clive Owen (veliteľ Arun Fillitt), Sam Spruell (generál Okto-Bar), Rihanna (Bubble)
Francúzsko, 2017, 137 min

Major Valerian a seržantka Laureline sú agenti Svetovej federácie. Valerian je zamilovaný do Laureline a snaží sa ju získať, no ona mu ako povestnému sukničkárovi neverí a chladne ho odmieta. Nemajú ale čas sa týmto zaoberať, lebo ich najnovšia misia ich privedie na vesmírnu stanicu Alfu, domov tisícov druhov mimozemšťanov z celého vesmíru. No neznámy nepriateľ nastražil do srdca Alfy hrozbu, ktorá by ju mohla zničiť.

Na tento film som šla do kina v nedeľu. Nie preto, že by som ho musela bezváhradne vidieť, ale povedala som si prečo nie? Znel zaujímavo, mám rada sci-fi a jediné, čo mi na ňom prekážalo bolo to, že v ňom hrá Rihanna a Cara. Nechcem byť hnusná, ale niečo to hovorí. A dnes som tu, aby som zodpovedala na veľmi podstatnú otázku: Mali by ste si ísť pozrieť film Valerian a mesto tisícich planét?

Další články