Láska je láska - Daniela Slávik

Včera v 17:00 | Ivy Haven |  Knihy
Dve ženy. Dva životy. Jedna láska.

Názov: Láska je láska
Autor/ka: Daniela Slávik
Diel: samostatná
Žáner: Romantické, LGBT
Počet strán: 279
Jazyk: slovenský

Anotácia

Nie vždy dokážeme naplniť očakávania blízkych. Obvzlášť vtedy, ked nás spoločnosť označí ako iných... Kto by mal za nami stáť v dobrom aj v zlom? Tí, ktorí nás vychovali, alebo úplne cudzí ľudia, s ktorými nás spája práve odlišnosť? Anabela je mladá žena, ktorá okrem prílišných nárokov zo strany svojej neznesiteľnej šéfky musí nepriamo čeliť predsuskom a nepochopeniu. Zdá sa však, že nie je jediná... Keď spoznáva Lenu, postupne prichádza na to, aký obrovský vplyv má spoločnosť na jedinca a rodinné zázemie svoje hranice. Je ale možné donekonečna zapierať svoje túžby, sny a potreby? Svoje vlastné ja?

 

Nevypovedané - Abbie Rushton

14. června 2017 v 17:00 | Ivy Haven |  Knihy
Niektoré tajomstvá sú veľmi nebezpečné, keď sa vyslovia.


Názov: Unspeakable (Nevypovedané)
Autor/ka: Abbie Rushton
Diel: samostatná
Žáner: YA, Contemporary, LGBT
Počet strán: 268
Jazyk: slovenský

Anotácia

Megan nerozpráva. Vlastne neprehovorila už niekoľko mesiacov. Odháňa od seba ľudí, aj tých na ktorých jej záleží. V hlave má uväznené niečo, čo nemôže, či skôr nesmie prezradiť. Potom do školy nastúpi nová spolužiačka. Jasmine je veselá, krásna a nesmierne utáraná dievčina. Megan si to nevie vysvetliť, ale život jej odrazu pripadá krajší a zaujímavejší. Rada by zase rozprávala a zdá sa, že Jasmine je ten správny dôvod, prečo začať. No čo ak nájde svoj hlas a zároveň stratí všetko ostatné?

YouTube mi ničí život: Shane Dawson

5. června 2017 v 17:00 | Ivy Haven |  Obľúbené

Minule som písala o svojej obľúbenej youtuberke The Gabbie Show. Toto je zase bez váhania môj obľúbený mužský youtuber a inak doslova prvý, ktorého som kedy sledovala. Ja a Shane Dawson máme dlhú históriu.

 


Knižné série, ktoré nedokážem dočítať

1. června 2017 v 17:00 | Ivy Haven |  Knihy
Nikdy som nebola z tých, ktoré nedočítajú knihy keď sa im nepáčia. Väčšinou im dávam ešte šancu. Ale pri celých sériách je to niečo iné. Chce sa mi naozať míňať peniaze aby som zistila, ako dopadne príbeh ktorý mi je celkom ukradnutý? Nie. A presne to sa pri týchto sériách aj stalo.

Škola noci

Tieto knihy som čítala už veľmi dávno. Prvá kniha Označená vyšla v roku 2007, teda ešte v časoch kedy všetci chceli čítať o upíroch a napísali ju P. C. Cast s jej dcérou Kristin. Hlavná postava Zoe je označená znamením, čo predurčuje že sa stane upírkou a musí odísť na školu pre upírov. Rada by som vám povedala viac z deja, ale momentálne je v tejto sérii 12 kníh. Hej, dvanásť. Viete si predstaviť, že príbeh je už naozaj zamotaný, nie som si úplne istá čo sa tam deje a osobne sa mi zdá, že ho naozaj naťahujú len tak, aby bolo o čom písať. Myslím že druhá kniha bola najlepšia z celej série a potom v tej tretej sa to všetko zhoršilo a nejako postupne sa to horší nasledujúcih desať kníh. Posledná vec, na ktorú si pamätám bolo, že sa tam objavili nejaké býky, Neferet sa s jedným z nich vyspala a zabila Zoeinu matku alebo niečo také (ako hovorím, je to strašne mätúce). Nikdy to neboli nejako hlboké knihy, ale tieto posúvajú komplikované vzťahy na hranicu zvrátenosti. Zoe sa rozhoduje naraz medzi asi piatimi chlapmi a každý je iného druhu. Je tam človek, študent, nedospelý upír, vyspala sa s dospelým upírom, išiel po nej temný anjel a ja neviem čo ešte. A moja obľúbená postava Stevie Rae sa zase zamiluje do havrano-človeka. Jasné, sú zlatí, ale je to havran. Tento havranočlovek má inak najprv podobu chalana, ktorý má perie a zdá sa mi že aj zobák, a neskôr ho bohyňa premení na cez noc človeka cez deň vtáka. Proste tieto knihy fakt nie sú normálne.
Pamätám si, že kedysi existovalo československé fórum na túto sériu, mala som tam nick ako DarkAngel alebo niečo podobne kúlové a bola tam aj časť pre FanFiction, kde som bohužiaľ prispievala aj ja svojimi príšernými dielami, ku ktorým by som sa dnes strašne chcela dostať. V správach som písala príbeh aj s jednou babou, s ktorou sme v téme o Zoe zaplnili niekoľko strán sťažovaním sa na ňu, až to adminky museli vymazať, pretože sme išli priveľmi off-topic. Takže mám na túto sériu pekné spomienky a možno si ju raz, o mnoho rokov, ešte raz prečítam aby som si to pripomenula a pobavila sa.

RuPaul's Drag Race ││Seasons 1-5

29. května 2017 v 17:00 | Ivy Haven |  Seriály
Prispievať pravidelne tak, ako som to mala v pláne? Sashay away.
Zmiznúť na tri mesiace a objaviť sa s článkom o seriáli, ktorý nikto okrem mňa nepozná? Shante you stay.

Zistila som, že písanie ročníkovej práce a stresy v škole sú nakoniec priveľa na to, aby som aj pravidelne pridávala. Ak mi aj zostal nejaký čas, radšej som prokrastinovala. Napríklad týmto seriálom.


RuPaul's Drag Race je proste priveľmi návykový! Aj keď mám pocit že ja a moja kamoška sme jediné osoby na Slovensku, čo ho pozerajú, nedá mi to a musím sa podeliť. Ide v podstate o rovnakú súťaž ako je Amerika hľadá topmodelku alebo niečo podobné, ale narozdiel od modeliek sa tu hľadá najlepšia drag queen. Pre tých čo nevedia, drag queen je v podstate muž prezlečený za ženu. Netreba si to mýliť s trans ženami, to je o niečom úplne inom. Drag queens sú skôr zabávači a mimo drag ide o normálnych chlapov, ktorí sa proste večer radi oblečujú do šiat a majú svoju šou. RuPaul je asi najznámejší a už ho nepozná iba niekoľko ľudí v LGBT baroch, ale vstúpil do mainstreamu. Je natoľko známy, že si mohol založiť vlastnú reality súťaž, v ktorej hľadá jeho nástupníčku. Súčasne je na deviatej sérii a získala niekoľko ocenení - iba nedávno na MTV Awards bola vyhlásená za Najlepšiu súťažnú reality šou.

Lorde

9. března 2017 v 19:49 | Ivy Haven |  Obľúbené
Je to zázrak. Po asi dvoch rokoch ticha sa vrátila Lorde, nielen s novou pesničkou, ale čoskoro bude mať aj album. Konečne.
Lorde je jednou z mojich obľúbených speváčok, takže spočiatku bolo ťažké zmieriť sa s tým, že nemá ani neplánuje žiadne nové pesničky. Potom už aj v rádiách prestali púšťať Royals a ona pomaly upadala do zabudnutia. Smutné časy sa ale skončili, pretože iba pred pár dňami prišla s novou pesničkou a ohlásila názov jej druhého albumu.


Ak ste už naozaj zabudli kto to Lorde je, okrem toho, že je najlepšia kamoška Taylor Swift a bola vyhlásená za jednu z najvplyvnejších tínedžerov sveta, trochu ju vám pripomeniem. Vlastným menom Ella Yelich-O'Connor pochádza z Nového Zélandu, no narodila sa írskemu otcovi a chorvátskej matke. Mala iba šesťnásť rokov ked vydala svoju pesničku Royals, ktorá sa stala obrovským hitom a neskôr jej vyhrala dve Grammy. Neskôr vydala svoj prvý album Pure Heroine, na ktorom sú aj pesničky ako Tennis Court, Team alebo Glory and Gore.

Lorde mi vždy prišla ako dokonalý človek - je ťažké uveriť, že je niekto veľmi talentovaný, krásny, má zaujímavý štýl, úspešný už ako tínedžer a k tomu má ešte pekné vlasy. Nie je to fér. Môj najväčší úspech v šesťnástich bol tak maximálne urobiť si peknú linku na očiach a prvýkrát sa opiť, a to nie je práve na chválenie. Ale samozrejme, porovnávať sa takto nemá zmysel, a podstatné je, že má vynikajúcu hudbu a dobrú osobnosť. Aké sú teda podľa mňa jej najlepšie pesničky?

Je Fan-Fiction strata času?

5. března 2017 v 14:29 | Ivy Haven |  Na tému

Už dlhšie sa rieši, či má písanie Fan-Fiction nejaký zmysel a mnoho ľudí má na to veľmi odlišné názory. Nájde sa plno autorov, medzi nimi napríklad svetoznámy G. R. R. Martin, ktorý sú zásadne proti fanfikciám, dokonca nimi až opovrhujú či sa vyhrážajú súdom. Potom sú tu ale spisovatelia ako J. K. Rowlingová, ktorá im chápe a podporuje ich, kým nie to nie je smut, teda veľmi explicitná poviedka so sexuálnym charakterom. Napriek tomu nájdete plno diel na Hry o tróny aj potterovské porno a nemusíte ani veľmi dlho hľadať. Je to správne, alebo sa tým mladí fanúšikovia dopúšťajú niečoho nelegálneho? A má vôbec nejaký zmysel písať fanfikcie, alebo je to iba plytvanie časom?

Spomínaný G. R. R. Martin sa vyjadril, že spisovateľ si musí vymyslieť vlastné postavy a svet. Mnohým sa zdá, že písať o cudzích postavách naozaj je strata času a nádejného spisovateľa to nikam neposunie. Lepším sa môže stať iba vtedy, ak píše o niečom vlastnom. Teda, ja som nikdy nenapísala knihu, takže na to nemôžem byť práve expert, ale nesúhlasím s tým. Iste, ak chce človek naozaj napísať vlastné dielo, nemôže vydať fanfikciu (s výnimkou 50 odtieňov šedi, čo... je prípad sám o sebe). Ale fanfikcie a autorské diela sa vôbec nevylučujú a plno ľudí píše oboje. A nenechajte sa zmýliť, do dobre napísanej fanfikcie tiež ide veľa námahy. Dobrý autor sa naozaj snaží, aby boli postavy uveriteľné a nevybočovali z charakteru. Je to teda veľmi odlišné od písania vlastného diela, ale jednu vec to má spoločnú: človek si precvičuje vlastné písanie. Neexistuje iný spôsob ako sa stať dobrým spisovateľom než písať, a osobne si myslím, že fanfikciami si autor veľa precvičí a ak sa neskôr rozhodne napísať niečo vlastné, veľmi mu to pomôže.


Z pohľadu originálneho spisovateľa to ale musí vyzerať inak. Do knihy vložili obrovskú námahu a možno majú niektorí pocit, že im ich dielo kradnú. Nakoniec, nikto nepozná ich postavy a svet lepšie ako oni, ale ostatní ľudia vkladajú ich postavy do situácií, do ktorých by sa nikdy nemali dostať. A to ani nespomínam všetku tú nekvalitnú fanfikciu, z ktorej im musí behať mráz po chrbte. Asi to musí byť veľmi čudný pocit, no stále si myslím, že by sa mi to páčilo a lichotilo by mi, že moja práca niekoho inšpirovala a že niekto má moje postavy tak rád. Možno by mi to niekedy bolo nepríjemné, ale určite by som všetky fanfikcie neodsúdila.

Nakoniec, autori píšu fanfikciu pre ich vlastné potešenie, investujú svoj čas a námahu bez toho, aby za to mohli niečo dostať. Podľa mňa to, že existuje nejaká fanfikcia originálne dielo vôbec neohrozuje. Tí, čo ich píšu aj tí čo ich čítajú sú aj tak už všetci fanúšikovia originálneho diela a nestane sa teda, že by čítali iba fan-fiction. Je pravda, že niekedy je fanfikcia viac než nevhodná, existujú príbehy ktoré sú úplne nechutné, ale to všetko patrí ku spisovateľskej slobode. Rešpektujem, že niektorým autorom sa to nepáči, ale nemyslím si, že by proti tomu mali bojovať. A síce sama fanfikciu veľmi nepíšem, veľmi rada ju čítam a úplne ju podporujem.

Nočné mory pred spaním

2. března 2017 v 18:59 | Ivy Haven |  Na tému
Pár rokov dozadu som mala istý problém, o ktorom som nikdy nikomu nepovedala. To bolo odo mňa dosť blbé, keď nad tým teraz uvažujem, ale asi mi to bolo trápne priznať. Vo svojom veku som sa cítila pristará na takéto problémy, a radšej som trpela potichu. Popritom by mi asi nič nepomohlo viac než sa o tom môcť porozprávať.

Asi by som mala začať tým, že si málokedy pamätám svoje sny. Do detailov ich poznám iba v prípade, že som sa prebudila a šla opäť spať: aj vtedy si ich musím zapísať, inak ich rýchlo zabudnem. Normálne si nepamätám nič, maximálne tak nejaký malý detail či útržok (nedávno sa mi napríklad snívalo, že som kamarátka s Ruby Rose. Taký sen by som si rada pamätala celý.) Taktiež som nikdy nemala nejaký veľký strach ako dieťa, teda aspoň si nespomínam, že by som sa nejako strašne bála tmy alebo veľkých zvierat a podobne. Možno som na to zabudla. V tomto čase som si to uvedomila a bola som sama so sebou celkom spokojná, že som taká odvážna a podobne. Potom sa stalo toto.

Je to v skutočnosti taká hovadina. V jeden večer, viem že to bol utorok, som si na csfd.cz prehliadala filmy a nejako som narazila na jeden horor. Jeho myšlienka mi prišla strašne divná, bol to jeden z takých tých gore filmov, ale naozaj sa ma dotkla iba jedna recenzia. Neviem čo presne v nej bolo napísané, ale viem, že tam spomínali bezmocnosť. A z nejakého dôvodu, len čo som si to prečítala, prišlo mi trochu zle. Srdce mi kleslo do žalúdku alebo ako sa to hovorí, a odrazu mi bola zima. Išla som potom spať, ale nedokázala som to. Viem, že som bola v úplnej panike, presvedčená o tom, že ma tiež ide niekto mučiť, doslova som sa triasla. V istom momente sa mi muselo podariť zaspať, pretože ako som sa opäť zobudila, bolo neskoršie. Musela som mať nočné mory, pretože zakaždým som sa zobudila úplne zdesená, ale tým že som si svoje sny nepamätala, nevybavovala som si prečo. Celú noc som sa zobúdzala v úplnom terore. Príde mi to strašne divné, keď na to takto spomínam, pretože mi to príde ako blbosť. Takto sa zľaknúť kvôli blbému hororovému filmu, ktorý som ani len nevidela, iba si prečítala obsah? Nechápem prečo ma to tak zasiahlo, ale trvalo to celé veky. Na druhý deň som šla do školy, úplne nevyspatá, a nedokázala som na to prestať myslieť. Stále som zostávala presvedčená, že sa mi stane niečo zlé, ako som šla späť domov, ako som večerala. Myslela som si, že sa to nasledujúcu noc bude opakovať.


Február 2017

27. února 2017 v 14:29 | Ivy Haven |  Zápisky
Tento článok som chcela pridať v nedeľu, ale tým že bol ten výpadok stránky blog.cz, do administratívy som sa dostala až ked ma napadlo kliknúť na "Založiť si nový blog". Teda neskoro večer. A to som si hovorila, že už budem pridávať načas!

Je to šokujúce, ale podarilo sa mi prežiť další mesiac, aj ked som si v niektorých momentoch myslela, že to tak nebude. Bola som hodená do krutej školskej reality a za jeden mesiac sa toho stalo vážne veľa, od rodinnej oslavy po moju vlastnú 18-tku.


PRVÝ TÝŽDEŇ

Prvý februárový týždeň som ešte strávila vo Švajčiarsku a so všetkým sa lúčila, takže ak niekto chce vidieť aké to bolo, môže si to prečítať v mojom článku Týždeň 26: Koniec. Upozornenie: dlhý smutný text o rozlúčkach. Teda, smutný nie je to správne slovo. Skôr taký horkosladký, šťastný a smutný zároveň, tak ako dokážu byť iba výmenné pobyty.

DRUHÝ TÝŽDEŇ

Cesta autom späť na Slovensko trvá okolo 12 hodín, čo je strašná otrava a ťažké to vydržať. Našťastie som si s rodinou urobila malú, trojdňovú prestávku v Prahe, pretože tam mali nejaké pracovné povinnosti. V Prahe som doteraz bola iba raz, ked som bola ešte malá a jediné čo si pamätám je Karlov most a tiež že keď som po prvýkrát v živote čakala na metro, rodina mi začala hovoriť ako tam aspoň raz do týždňa niekto spadne a umrie a nedá sa odtiaľ dostať, čo mi spôsobilo doživotnú traumu z metier. Veľmi som sa teda tešila. Nanešťastie, počasie nám vôbec nevyšlo. Bola veľká zima, omnoho chladnejšie než vo Švajčiarsku, a k tomu moji krstní nemali veľa času pochodiť so mnou pamiatky, takže som to robila sama. A samého to človeka veľmi nebaví, nehovoriac v takej zime. Napriek tomu som si trochu Prahu pochodila a veľmi rada by som sa do nej ešte vrátila.
Domov som prišla vo štvrtok. Moja prvá myšlienka bola, že je o dosť menší než si ho pamätám, netuším prečo. A dokonca som zabudla, kde máme taniere a poháre a podobne, takže som to musela hľadať, ako keby som tu nebývala desať rokov. Ako som spomínala vo svojom Lajf apdejtovom článku, prvá vec čo som urobila bolo išla ku kaderníčke, konečne. Keby som mohla, išla by som rovno aj za kozmetičkou, ale tam som šla až v nasledujúci pondelok. Potom sme mali rodinnú oslavu, ktorá bola vo vedľajšom meste, takže som si domov ani len nestihla poriadne užiť, než som opäť cestovala.


Najväčšie požierače môjho času

23. února 2017 v 17:00 | Ivy Haven |  Na tému
Ak ma čo i len trochu poznáte, viete, že nie som žiaden nováčik v umení prokrastinácie. Všetky svoje povinnosti odkladám až do momentu, kedy už nemôžem a som donútená niečo urobiť. Počula som plno teórií prečo tak veľa mladých ľudí prokrastinuje, jednou z nich napríklad to, že sa natoľko bojíme svojich povinností a neúspechu, až ich odkladáme. Ci s tým súhlasíte alebo viníte lenivosť, všetci sa z času na čas vyhýbame svojim povinnostiam a namiesto toho sa venujeme úplným kravinám. Toto sú tie moje.

YouTube.

YouTube je samozrejme veľmi populárny a čas na ňom zabíjame asi všetci. Je to jedna z prvých stránok, ktoré kontrolujem keď sa posadím za notebook. Idem na neho aj vtedy, kedy by som mala pracovať na domácej úlohe alebo niečom podobnom, a hlavne dobre zabíja nudu. Sledujem toľko youtuberov, až začína byť ťažké pozrieť si každé ich nové video, a mám zopár obľúbencov u ktorých si niektoré pokojne pozriem aj druhýkrát (po dlhšej dobe, samozrejme). Vlastne práve predtým než som začala písať tento článok som pozerala video od Jenny Marbles Things I Thought As A Kid a akokoľvek milujem písanie článkov, musela som sa ku nemu normálne donútiť. YouTube má nado mnou takú moc.

Ale jedna vec, ktorú asi nerobíme všetci je sledovanie walkthroughov na hry, ktoré si ani neplánujem kúpiť. Nikdy som nebola nejaká gamer girl a pokiaľ viem, za celý svoj život som vlastnila iba dve hry: nejakú Barbie módna prehliadka keď som mala tak sedem a Eragona, ktorý mi už bohužiaľ nejde. Ale rada pozerám niektoré hry kvôli im príbehom. Asi pred rokom som sa nejakým zvláštnym spôsobom dostala na stránku, kde sa dajú kupovať hry a tiež ich skúšobné verzie, a niektoré z nich som si stiahla a potom ma strašne hnevalo, že som nevedela ako sa tá hra skončí. Ale samozrejme kupovať sa mi ju nechcelo, lebo sa mi nechcelo míňať vlastné peniaze. Potom ma napadla tá úžasná myšlienka pozrieť si nejaký walkthrough. Je mi jasné, že naozaj hrať hru by bola úplne iná skúsenosť, ale ako niekto kto si viac potrpí na príbeh mi to celkom vyhovuje. Samozrejme, nie som schopná si pozrieť celú hru za jeden večer, ale pohodlne nimi zabíjam čas aj pár týždňov a celkom ma to baví.

ShameShack.

Ak máte tumblr a nesledujete iba obrázkové aesthetic blogy, viete, že tá stránka je peklo na zemi. V momente, kedy sa ku človeku čo i len dostanú tie feministické SJW hádky a debaty, nemôže uniknúť. Je to čarovné miesto, kde sa stretávajú fandomy aj politický aktivizmus vo veľmi divný, ale vtipný mix. A dá sa tam nájsť veľa dobrého a človeku sa otvorí pohľad na množstvo problémov, nad ktorými sa ani len nezamýšľal, no je tam plno vecí z ktorých je mu zle. Ako napríklad fanfiction na skutočných vrahov, ktorých niektorí uctievajú, cez neonacistov so záľubou v MLP až ku feministkám, ktoré to už fakt prehnali. A na všetko toto je tu ShameShack, donedáva The Cringe Channel, tumblr ktorý zbiera všetko to, čo sa dá popísať iba slovom cringe.


Pozor: je to strašná kravina. A taktiež čím viac času tam strávite, tým viac sa vám zhorší mienka o ľudstve samotnom. Počas niekoľkých mesiacov (!) sa mi dokonca podarilo dostať sa na poslednú stránku - práve teraz je to číslo 919! Už nie som človek, akým som bývala, ale prázdna škrupka. Tiež mám očividne priveľa času ktorý by som mohla investovať do lepších vecí.

Další články